Foto: SITA/Milo Fabian

Vízie prekričané bilbordmi

Prezidentská kampaň mnohých odstrihla, iných obnažila a ďalších naštartovala k novej kariére

Martin Dugas

V posledných mesiacoch tu išlo len a len o blaho národa najmenej štrnástim ľuďom. Toľkí sa naostatok uchádzali o post prezidenta, povyšujúc vlastné ambície na vodcovstvo národa v spanilej jazde k vysnívanému slnečnému štátu, ktorý bude slúžiť výlučne jeho občanom.

Borci nasadli do svojich lodiek v prúde predvolebnej kampane, ktorá sprvoti pripomínala lenivé meandre rozlievajúce sa po plytčinách, aby priberala čoraz viac špinavých splaškov antikampaní a do ústia veľkej politiky sa vovalila ako mohutná páchnuca stoka. 

Napokon, nečistá bola od prameňa: štartovacia čiara sa s peňažnou bonitou zázračne posunula dopredu pre boháčov, ktorí na pomyselnej tisícmíľovej trati dostali už na začiatku hádam deväťstomíľový náskok.

Prvenstvá a debakle
Pestrofarebné štartovné pole malo oproti predchádzajúcim prezidentským voľbám svoje prvenstvá. Malo doposiaľ najviac, až 15 pretekárov, spomedzi ktorých jeden (Peter Osuský) jazdu predčasne skrečoval. 

Do plavidiel rôznej kvality a ceny tentoraz nenasadli len adlátusi so záhadným finančným krytím z úzadia, ale prvýkrát aj milionár osobne - Andrej Kiska sa posadol myšlienkou sám spočinúť na prezidentskom stolci a vlastnej schopnosti viesť okrem vydridušských splátkových firiem aj štát napokon sám uveril.

S jeho zbohatnutím súvisí aj ďalší primát týchto volieb: do kampane prvýkrát vstúpil advokát. Michal Mišík, ktorý zastupuje Kiskových dlžníkov, poodhalil tajomstvo „filantropovho" bohatstva: „Ak niekomu požičiate 2 500 eur a poviete mu, že bude splácať 60, zdá sa mu to výhodné. A neuvedomí si, že bude musieť splácať štyri tisícky...

Cieľom je vymôcť dlžnú sumu, úroky a pokuty v neprimeranej výške od subjektu, ktorý sa dokáže len ťažko brániť." A hoci Kiskove obchody posväcovala úžera, s jej pomocou platené všadeprítomné pútače boli silnejšie ako zdravý rozum. A prekričali aj povšimnutiahodné ideály, ktoré ponúkali kandidáti na chvoste.

Inak by na chabom 10. mieste so ziskom 0,5 percenta hlasov neskončil svetoznámy kardiochirurg Viliam Fischer, ktorý zachránil tisíce životov, ani scestovaný popredný farmaceut Milan Melník (12. miesto, 0,4 percenta), ktorý spoločnosti namiesto pôžičiek ponúkal vynálezy neraz spásonosných liekov. 

Skončili ďaleko za esom rozleptanej Ľudovej platformy Pavlom Hrušovským, ktorý svojou nezáživnosťou bez iskry a myšlienky a ziskom 3,33 percenta na 6. mieste privodil najväčší debakel pravice od roku 1989.

Noví gazdovia pravice
Hrušovského napokon tromfol jeho kádehácky učeník Rado Procházka, hlásajúci nutnosť „generačnej obmeny", rozumej odkopnutia starých.

Z neustále obmieňaných bilbordov na nás žmurkal pohľadom nepotlačiteľného karieristu, potom veľkými ušami, až sa napokon nechal nalíčiť tak sladkasto, že by sa zaňho nehanbilo ani hnutie LGBTI.

V televíznych debatách sa s veľkým sebazaprením snažil vyčariť ľudový úsmev a potlačiť z neho sršiacu mocibažnú agresivitu. Aj Radovi naklonená pravicová tlač na jeho účet poznamenala: „Človeka, ktorý trpí nadváhou, netreba robiť šéfkuchárom."

Skončil na treťom mieste (21,25 percenta) a do finále sa nedostal, rovnako ako Milan Kňažko (štvrté miesto, 12,87 percenta). Obaja však zavetrili nové trafiky a rozkvitli samoľúbym narcisom, keď sa začalo hovoriť o Kňažkovi ako o budúcom primátorovi Bratislavy a o Procházkovi ako o lídrovi pravice.

„Radšej by som bol gazda ako líder," skromne podotkol Procházka, zvýrazňujúc svoj vzťah k slovenčine, ktorý prezentoval už v kampani: „Súčasnú moc treba hacknúť." Vzápätí „hackol" NR SR, kde sa vzdal mandátu a ešte pred prezidentským finále ohlásil vznik vlastnej strany.

„Zvažujem zvažovanie kandidatúry na primátora," vyhlásil Kňažko, čo v preklade znamená, že kandidovať bude. Obaja sa vyhrážali zásadným vyhlásením v prospech Kisku pred jeho rozhodujúcim bojom s Robertom Ficom vo finále druhého kola.

„Vyhlásenie" sa skončilo príznačne: Kňažko sa vôbec neunúval prísť a Procházka čosi nejasne šemotil o potrebe „voliť vlastnou hlavou", Kisku ani nespomenúc. 

Toto fiasko bolo dôstojným zavŕšením kampane, ktorú vystihujú slová Joža Ráža v legendárnej piesni Dresy: „Aj tak sa nedozvieš, kto drží opraty. Amatér, nabok heš, tu ide o prachy."