Foto: Michaela Kolimárová

Uniforma potrebuje rešpekt

S predsedom Odborového zväzu polície v SR Miroslavom Litvom

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

Vo funkcii predsedu Odborového zväzu polície v SR pôsobíte už vyše dve desaťročia, okrem toho ste členom vedenia európskych policajných odborov. Prečo ste sa po roku 1990 rozhodli byť odborárom v Policajnom zbore?
V tom čase sa na políciu zniesla vlna veľkej, často neoprávnenej kritiky práce policajtov a tí, ktorí sa ich mali zastať, ich nadriadení, mlčali. Preto vznikla potreba organizácie na báze odborov, ktorá by mala obhajovať práva aj sociálne istoty zamestnancov v takej špecifickej oblasti, akou je profesia policajta. Išlo aj o to, aby sme eliminovali subjektívny spôsob rozhodovania nadriadených vo vzťahu k policajtom.

Aké boli vaše odborárske začiatky - učili ste sa v zahraničí?
Skúsenosti z predchádzajúceho obdobia ROH sa preberať nedali, museli sme vychádzať zo skúseností zo zahraničia, museli sme sa zapojiť do medzinárodných činností. V septembri roku 1992 nás ako prvý odborový zväz z postsocialistických krajín prijali do EuroCOP-u, medzinárodnej odborovej centrály policajtov, a postupom času som sa stal členom vedenia tejto organizácie združujúcej približne pol milióna členov. Dnes spolupracujeme s 25 krajinami, aj takými ako Švédsko, Dánsko, kde majú policajné odbory veľmi dlhú tradíciu.

Aké sú podmienky pre prácu policajtov u nás a inde v Európe?
Metódy práce máme podobné, veď sme súčasťou EÚ a Schengenu, kde platí tzv. Štokholmský program o bezpečnosti obyvateľov Európskej únie. Je tu snaha o zjednotenie postupov, fungujú nám informačné systémy, výmena informácií a dá sa povedať, že v týchto oblastiach sa rýchlo približujeme ku krajinám západnej Európy. Iná vec je otázka materiálnych podmienok a postavenia policajtov, aj ako odbory sme začínali v pozícii neželaného subjektu.

Čo slovenskej polícii najviac chýba okrem materiálneho zabezpečenia?
Chýba nám reálny, v živote zavedený kariérny postup, trebárs ako sa stať zo strážmajstra policajným prezidentom. O tom sa veľa hovorí, ale v praxi to ešte nefunguje.

Nie je príčinou tohto stavu stranícky princíp, že sa po voľbách, po príchode novej vlády menia policajní šéfovia?
Hodnotiť by sa mala práca. V polícii by nemalo prichádzať k povolebným plošným výmenám.

Vylučujete dnes možnosť politických vplyvov na policajný zbor?
Politické vplyvy tu boli od čias vedúcej úlohy strany. Dnes tu však teoreticky máme zákon č. 73/1998 Z. z., ktorý hovorí, že policajný zbor je apolitický, s čím súvisí aj zákaz politickej angažovanosti. Ja s tým problém nemám. Možno je to trochu odlišný stav ako trebárs inde v zahraničí, ale pre nás to bol potrebný zákon, aby sme sa naučili rozmýšľať bez farieb na tričku.

Je správne, že sa policajti nemôžu zúčastňovať na politickom živote tak ako iní občania? Nie je to ich ústavné právo?
Obmedzenie práv policajtov vyplýva priamo z ústavy. Mali by sme sa držať toho, čo je prirodzeným poslaním polície, tak ako je to definované v zákone o policajnom zbore aj v ďalších zákonoch. Polícia zabezpečuje verejný poriadok, ochranu života, zdravia a majetku občanov, čím vlastne zasahuje do občianskych práv, a preto je veľmi dôležité, aby boli policajti nestranní. Otázka stojí: Môžeme vôbec diskutovať o nestrannosti straníkov?

Niekedy počúvame, že policajti sa boja zasiahnuť. Ako je to so strachom policajtov?
Keď ste už položili takúto otázku - je to dané trochu aj ľudskou povahou. Niektorí sa boja aj toho, čo nepoznajú, boja sa toho, čo by mohlo byť, keby... Zákon by mal chrániť všetkých, ktorí dobre a poctivo robia svoju prácu. Lenže v zákone sú aj paragrafy, ktoré to občas krivia. A to vyvoláva isté obavy.

Aké paragrafy máte na mysli?
Napríklad v paragrafe 35, odseku 2 spomínaného zákona o štátnej službe policajtov sa hovorí, že ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže sa policajt previesť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby aj bez uvedenia dôvodu. Tak sa novelizoval zákon v roku 2004, ale za súčasného ministra sa nám podarilo presadiť  aspoň dodatok, že sa tak môže stať až „po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom".

Mohli by ste prezradiť, aký je priemerný plat policajta?
Prečo nie? Priemerný plat v polícii za rok 2013 bol v hrubom tisícdvesto eur.

Nie je to veľa, ak si uvedomíme, že policajt je rizikové povolanie...
Tiež si to myslím, pretože v tom priemere sú zarátané aj odmeny, nadčasy, aj platy na špeciálnych útvaroch, aj platy funkcionárov. Okrem toho, policajti majú zakázané vykonávať ďalšie zamestnanie.

Je pravda, že mzdové prostriedky pre políciu boli znížené o päť percent?
Prišla kríza, nastúpila vláda Ivety Radičovej a rozhodnutím vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša boli bez vysvetlenia znížené objemy finančných prostriedkov pre policajný zbor o 5,78 percenta, ale na druhej strane sa neznížil počet systemizovaných miest.

Je záujem o prácu v polícii záujem aj napriek týmto negatívam?
Je záujem. Keď sa však pýtame začínajúcich adeptov v policajných školách, či prichádzajú do radov polície z presvedčenia alebo z iného dôvodu, dozvedáme sa, že mnohí sem idú iba preto, lebo nemajú prácu. A plat v polícii je predsa len o čosi vyšší ako priemer v národnom hospodárstve. Je tu aj lepšie sociálne zabezpečenie, čo tiež patrí k pozitívnym faktorom. Nie je dobré, ak sa mnohí stávajú z nutnosti dočasnými policajtmi, ak roky investované do ich odbornosti vyjdú nazmar.

Policajti sú dnes pod drobnohľadom médií a rôznych inštitúcií, čo niekedy vedie k paradoxom. Na jednej strane polícia schytá kritiku od ombudsmanky Dubovcovej za zásah v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a na druhej strane ju kritizujú, že nezasiahne v prípade kriminality mladistvých Rómov. Aký je váš názor na túto vec?
V predchádzajúcom období policajta chránila uniforma, bol k nej rešpekt. Dnes má policajt na ulici šancu, len keď je silnejší. Za tento stav nesie vinu spoločnosť, pretože tu panujú pokrytecké postoje niektorých inštitúcií s odvolávaním sa na demokraciu a ľudské práva. Odvolávajú sa na práva väzňov alebo páchateľov trestných činov, ale často zabúdajú na práva obetí, tých ľudí, ktorí nič nespáchali. Pani ombudsmanka sa vyjadrila, že vychádza zo sťažností občanov. Mám otázku: Vychádza zo sťažností účastníkov prípadu alebo zo sťažností nadácií kritizujúcich veci, ktorým nerozumejú? Koho má vlastne chrániť polícia - občanov, ktorí dodržujú zákony, alebo tých, ktorí zákony porušujú?

Lepší sa v polícii situácia po materiálnej stránke, po stránke vybavenia či modernizácie?
Toto je ťažšia otázka, ako si myslíte. Samozrejme, že sme v niektorých oblastiach pokročili dopredu. Ale sú oblasti, v ktorých sme sa doteraz nepohli, napríklad v otázkach prezbrojenia. Policajný zbor je dnes, s výnimkou útvarov špeciálneho určenia, vyzbrojený základnou zbraňou pištoľou vzor 82 českej výroby z roku 1982. Výkonnostné parametre tejto zastaranej zbrane hodnotiť nebudem.

Mafiáni sú vyzbrojení určite lepšie...
Žiaľ, mafiáni sa vyzbrojujú sami, nás vyzbrojuje štát. Viete, ako sa zdvihol krik okolo udalostí v Devínskej Novej Vsi, keď sa prejavilo nedostatočné vyzbrojenie polície. Potom sa nariadilo policajtom nosiť samopaly, lenže to sú vojenské zbrane nevhodné pre políciu, je tam riziko zranenia nezúčastnených osôb. Podobne bojujeme s problematikou balistických viest a ďalšieho výstroja.

Čo bráni tomu, aby sa odstránili roky sa ťahajúce nedostatky vo výzbroji polície?
Roky som sa zaoberal technickým rozvojom v polícii a mám presnú predstavu, aký typ pištole, akú značku by mal mať policajt. Lenže zákon o verejnom obstarávaní mi neumožňuje kúpu zbraní na základe priamej objednávky. Tak sa riešenie odsúva do nekonečna.

Ak ide o bezpečnosť, podľa čoho vyberáte zbraň?
Podľa kvality a spoľahlivosti. S definovaním parametrov nemáme problém, ale tu sa ktosi ozve, že ak by sme aj mali záujem o spoľahlivé a odskúšané zbrane, nemôžeme ich kúpiť, lebo tým obmedzujeme ďalších účastníkov vo verejnej súťaži. Podobný je stav aj vo vybavení výstrojnými súčiastkami. Znovu vieme, čo chceme, ale verejné súťaženie trvá roky a sklady sa zatiaľ vyprázdnili.

Ako odborár máte kritický pohľad na nedostatky. Neprekážajú preto niektorým šéfom policajné odbory?
Musím povedať, že niektorým áno. Jeden z krajských riaditeľov sa vyjadril, že keby boli všetci takí spravodliví ako on, tak ani odbory netreba, čím chcel povedať, že mu odbory prekážajú a spravodlivosť, ktorou sa oháňa, má zrejme rezervy. Ale my si aj naďalej robíme a budeme robiť svoju prácu.