Piatok 1. december 2023

extra plus

Apríl 2014

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Eurokritik

Jaroslav Paška: Európsky superštát nie je cesta pre Slovensko

Lenka Eremiášová, Gabriela Pastvová

V europarlamente patrí medzi najaktívnejších spomedzi vyše sedemstočlenného poslaneckého zboru. Svoju funkciu podľa vlastných slov nevníma len ako reprezentáciu krajiny, ale hlavne ako zodpovednú prácu, službu svojim voličom.Aby bol v centre európskeho diania a aby mu neuniklo jediné zasadnutie, žil s rodinou počas celého funkčného obdobia v Bruseli. 

Poslanec Európskeho parlamentu za Slovenskú národnú stranu, podpredseda parlamentnej skupiny Európa slobody a demokracie a člen predsedníctva tejto frakcie Jaroslav Paška.

Po parlamentných voľbách 2006, v ktorých SNS získala takmer 12 percent hlasov, sa oprávnene očakávalo, že v roku 2009 privedie do Európskeho parlamentu aspoň dvoch svojich zástupcov. Volebný výsledok 5,55 percenta však stačil iba na jeden poslanecký mandát. Ako sa vám v takejto situácii v Bruseli začínalo?
Príchod do Európskeho parlamentu bol frustrujúci. Naše partnerské politické zoskupenie Európa národov sa po voľbách rozpadlo a neexistovala nijaká poslanecká frakcia názorovo blízka programu Slovenskej národnej strany. Ak som nechcel, aby SNS ostala mimo reálneho európskeho politického diania, musel som veľmi rýchlo nájsť skupinu názorovo blízkych kolegov na vytvorenie nového poslaneckého klubu s kritickým postojom k direktívnym manierom Bruselu.

V tom čase vrcholila negatívna medializácia SNS v súvislosti s nástenkovým tendrom a emisiami. Ako sa vám napokon podarilo integrovať do parlamentnej frakcie Európa slobody a demokracie - EFD group?
Veľmi mi pomohlo moje predchádzajúce pôsobenie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, najmä práca vo funkcii podpredsedu jednej z najvplyvnejších politických skupín, Európskej demokratickej frakcie, odkiaľ ma niektorí kolegovia osobne poznali. Pomohlo mi tiež, že som do EP prichádzal ako skúsený politik, bývalý minister školstva SR. Nakoniec sa mi teda podarilo integrovať Slovenskú národnú stranu do novovzniknutej eurokritickej parlamentnej skupiny EFD group, vytvorenej politickými vplyvnými stranami zo zakladajúcich krajín EÚ s bohatými skúsenosťami z pôsobenia v EP.

V zoskupení EFD group ste sa stali členom predsedníctva a podpredsedom skupiny s právom veta pri prijímaní nových členov. Plynuli vám z tejto pozície aj väčšie možnosti v porovnaní s ostatnými slovenskými poslancami?
Bol som jediným slovenským poslancom, ktorý počas celého funkčného obdobia zastával funkciu podpredsedu poslaneckej frakcie Európskeho parlamentu. Vďaka tomu som sa ako jediný slovenský poslanec zúčastňoval na poradách Konferencie predsedov Európskeho parlamentu. Získal som tak dôležité pracovné kontakty s predstaviteľmi iných poslaneckých skupín, ktoré som využil pri získavaní podpory pre rozhodnutia v prospech slovenských pozícií.

Aké konkrétne rozhodnutia máte na mysli?
Napríklad rozhodnutie o dodatočných peniazoch na odstávku Jadrovej elektrárne V1, o odmietnutí žiadosti maďarských poslancov EP na vyšetrovanie SR pre zákon znemožňujúci dvojaké občianstvo, o mimoriadnej finančnej podpore pre Slovenskú republiku po povodniach, o odmietnutí požiadavky Kongregácie maďarských benediktínov z Panonhalmy na spochybnenie majetkových práv Slovenskej republiky ku kaštieľu v Rusovciach, či poskytnutí výnimky predĺženia lehoty čerpania fondov EÚ pre SR aj po roku 2013...

Známa je najmä vaša iniciatíva na pôde Európskeho parlamentu pri obhajobe zákazu dvojakého občianstva v Slovenskej republike. Využili ste zo svojej pozície podpredsedu EFD group aj právo veta pri prijímaní nových členov?
Právo veta som prakticky uplatnil iba raz, keď sa maďarská strana Jobbik uchádzala o vstup do našej frakcie.

Zo štatistiky Európskeho parlamentu vyplýva, že máte stopercentnú dochádzku na rokovania pléna a vaša účasť na hlasovaniach je najvyššia zo všetkých slovenských poslancov. Počet 564 reálnych vystúpení na parlamentných schôdzach dokonca niekoľkonásobne prevyšuje priemer našich poslancov. Nemali by byť niektorí slovenskí poslanci viac aktívni?
Zastupovanie Slovenska v EP je po zmenách vyvolaných Lisabonskou zmluvou príliš zodpovedná práca na to, aby ju poslanec vykonával externe. Ukázalo sa, že som urobil dobre, keď som sa hneď po zvolení presťahoval do Bruselu a výkon mandátu poňal ako každodennú prácu, nie iba ako reprezentačnú funkciu.

SNS dlhodobo hovorí, že EÚ má byť Európou národov. Vidíme však, že EÚ stále viac uberá členským štátom zo suverenity. Existuje podľa vás šanca ubrániť sa týmto tendenciám?
Od roku 2009 v zmysle ustanovení Lisabonskej zmluvy v tichosti prebieha proces pretvárania EÚ na superštát, pri ktorom sa bez vedomia a súhlasu občanov postupne zvyšujú právomoci bruselských inštitúcií na úkor národných štátov. Program transformácie EÚ na Spojené štáty európske je dnes spoločnou ideou zoskupenia európskych frakcií združených v Strane európskych socialistov  - zo Slovenska Smer-SD, Európskej ľudovej strane - zo Slovenska SDKÚ, KDH, SMK, Most-Híd) a v Aliancii liberálov a demokratov za Európu - zo Slovenska SaS. Tieto strany chcú vo voľbách do EP získať mandát pre zmenu EÚ na federálny štát. Zmeny zmlúv potom plánujú dosiahnuť cez medzivládne dohody a parlamenty, aby sa vyhli riskantným referendám. Oprávnené výhrady proti tomuto procesu nedávno vzniesol britský premiér David Cameron. Verím, že výrazným posilnením zastúpenia národných strán v Európskom parlamente bude možné nelegitímne vytváranie superštátu zastaviť.

V máji tohto roku nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu. S čím do nich pôjde SNS?
Už v júni 2013 sme v Poprade prijali Žiadosti slovenských vlastencov Bruselu, v ktorých SNS sformulovala svoje požiadavky na zmeny v politike EÚ. Uvedený dokument sme vzápätí odkomunikovali aj v zahraničí a predstavili našim politickým partnerom v EP. Napĺňanie jeho obsahu dnes ponúkame aj našim voličom.

V poslednom čase sa zaoberáte problematikou hospodárskeho vyrovnania v rámci EÚ, ktorej hlavnou prioritou je zjednotenie systému cien a platov. Myslíte si, že sa nájde v Európskom parlamente dostatok sily na presadenie tejto myšlienky?
V januári nemeckí majitelia bratislavského závodu Volkswagen oznámili, že sa chystajú svojim zamestnancom znížiť platy o 4 percentá. Mzdy sa chystali znižovať len vo svojom slovenskom závode, v nemeckých nie. Tam by si netrúfli. Slovenský montážnik však pri vyššej produktivite práce u nás zarobí len asi tretinu toho, čo na tej istej výrobnej linke zarobí jeho kolega v Nemecku. Niečo tu teda nesedí. Ak sme pri vstupe do Európskej únie museli prijať podmienku akceptácie spoločného hospodárskeho priestoru, v ktorom sú ceny potravín, energií a iných tovarov takmer rovnaké, musíme dôrazne žiadať, aby aj mzdy našich ľudí zodpovedali úrovni platov zamestnancov vykonávajúcich tú istú prácu u tých istých zamestnávateľov v starých členských štátoch únie.

Je nejaké riešenie tohto nerovnovážneho stavu?
Keďže naša vláda sa uvedenou diskrimináciou nezaoberá, vyzval som v EP na riešenie tohto problému podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za hospodárske a menové záležitosti a euro Olliho Rehna a komisára pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie Lászlóa Andora. Z Andorovej odpovede vyplynulo, že pri riešení mzdovej diskriminácie našich pracujúcich u zahraničných zamestnávateľov má kompetencie vo vzťahu k EÚ hlavne vláda a jej predstavitelia.

Čo by teda mala v tomto smere podniknúť naša vláda, ako aj vlády nových členských krajín?
Naši zástupcovia v Rade už mali dávno tlačiť na Európsku komisiu, aby vypracovala účinné mechanizmy na elimináciu mzdovej diskriminácie pracujúcich v menej rozvinutých oblastiach únie. Bruselskí úradníci majú za svoje slušné platy (s rozpätím od 2 700 do 18 500 eur mesačne) slúžiť pracujúcim občanom a nie sa nečinne prizerať na porušovanie ich práv.

Nedávno ste sa vyjadrili k problému imigrácie a najmä k falošnej politike Európskej únie v súvislosti s Rómami. Môžete byť konkrétnejší, o aký problém ide?
Reagoval som na otvorený list primátora Gentu Daniela Termonta zaslaný Európskej komisii aj belgickej vláde, v ktorom žiada, aby sa prešetrila masová migrácia slovenských Rómov. Rómov vraj zo Slovenska vyháňajú orgány verejnej správy a Európska komisia by mala preskúmať, či slovenská administratíva neporušuje občianske práva tejto komunity.

Aké argumenty vytiahli gentskí radniční páni?
Vraj mobilita Rómov zo Slovenska má v ich regióne negatívne dôsledky a že pomáhať chudobným Rómom je nad ich finančné možnosti. Keď sa ale pozrieme na realitu, zistíme, že na Slovensku s 5,4 milióna obyvateľov žije asi 500-tisíc Rómov, čo je skoro desať percent z celkovej populácie. V Belgicku s 11,2 milióna obyvateľov majú len 12,5-tisíca Rómov, čo je asi 0,11-percentný podiel v spoločnosti. Znamená to, že priemerný Belgičan prispieva na adaptáciu európskych Rómov zo svojej asi 3 800 eur vysokej mzdy len asi jednu stotinu toho, čo priemerný Slovák z približne 850-eurovej priemernej výplaty. Prečo by sa teda vážení Belgičania nemohli našej miere solidarity s európskymi Rómami primerane priblížiť? Bolo by tiež dobré, aby si naši priatelia v EÚ uvedomili, že Rómovia sú historicky európskym kočovným národom a tak ako iní občania EÚ, aj oni majú právo slobodne sa rozhodnúť, kde sa usadia. Hádam páni radní nechcú, aby sme Rómov násilím zadržiavali na Slovensku len preto, lebo oni sa ich štítia?

V júli 2010 Organizácia spojených národov vyhlásila rezolúciou 64/292 právo na prístup k vode za všeobecné ľudské právo. Európska únia však v príkrom rozpore s touto zásadou deklaruje vodu ako tovar, komoditu, podliehajúcu obchodným pravidlám spoločného trhu, robí ju teda predmetom biznisu. Je to v poriadku?
Nie, politika EÚ realizovaná vo vzťahu k vodným zdrojom je v príkrom rozpore s deklarovaným dodržiavaním ľudských práv v EÚ. Ak je totiž prístup k pitnej vode a sanitácii uznaný za základné ľudské právo, je v zmysle Zmluvy o EÚ primárnou povinnosťou Európskej komisie zabezpečiť, aby distribúcia vody pre obyvateľstvo bola verejnou službou a nie kšeftom pre akcionárov súkromných firiem. Pri vytváraní príslušnej legislatívy je potom potrebné postupovať v zmysle ľudskoprávnych zásad a nie podľa pravidiel voľného trhu.

Má nedávna veľká iniciatíva proti privatizácii vody v Európe, známa ako Right 2 Water, nádej na konečný úspech?
Dúfam že má, sám som ju podporil. O požiadavke, aby sa nariadeniami bruselskej vrchnosti voda nedostala úplne do rúk anonymných vlastníkov, ktorí si z jej distribúcie urobia nástroj na vydieranie ľudí, bude však rozhodovať až nový Európsky parlament, ktorý vzíde z májových volieb.

Vo februári sa na pôde Európskeho parlamentu vo výbore pre právne veci hlasovalo o petícii maďarského občana Imreho Juhásza, ktorý tvrdí, že Benešove dekréty sú na Slovensku stále účinné, z čoho vraj vyplýva diskriminácia maďarskej a nemeckej menšiny. Z trinástich slovenských europoslancov sa na hlasovaní o tejto problematike zúčastnili len dvaja: Alajos Mészáros z SMK a vy. V čom spočíva podstata problému, ktorý nastolila maďarská petícia?
Maďarský občan Imre Juhász sa v petičnej sťažnosti domáha vyšetrovania Slovenskej republiky pre údajné porušenie článkov 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv Európskej únie tým, že NR SR 20. septembra 2007 prijala uznesenie č. 533 o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po 2. svetovej vojne na Slovensku. V zmysle konštatovaní uvedenej petície žiadali v októbri 2012 maďarskí europoslanci pozastaviť členstvo Slovenska v EÚ.

Aké pokračovanie mala táto absurdná požiadavka maďarských europoslancov? Otvorila sa vôbec problematika Benešových dekrétov v Európskom parlamente vo výbore pre právne veci?
Otvorila. Stály predstaviteľ SR pri EÚ Ivan Korčok požiadal slovenských poslancov EP o osobnú angažovanosť pri hlasovaní za odmietnutie tejto požiadavky. Na kľúčové hlasovanie však prišli presadiť záujmy svojich krajín len maďarskí, nemeckí a rakúski poslanci. Bol som tam jediný, kto v konfrontácii s nimi obhajoval pozíciu Slovenska.

Prečo sa k tomuto problému, ktorý sa bytostne týka Slovenskej republiky, tak laxne postavili ostatní slovenskí europoslanci?
Neviem, nemám právo hovoriť za iných. Musíme si však uvedomiť, že pri rozhodovaní v EP sa počítajú len reálne hlasy a nie výhovorky. Nepríjemné odporúčanie v súvislosti s petíciou o Benešových dekrétoch prijal výbor JURI pomerom 15 hlasov za, dva proti a šiesti sa zdržali. Ak by bol každý z našich europoslancov zabezpečil, tak ako ja, dva hlasy proti navrhnutému odporúčaniu, výsledok by bol iný a revizionistická požiadavka na preskúmavanie legislatívy SR by bola odmietnutá.

Európsky parlament schválil dokument rakúskej poslankyne Ulrike Lunacekovej zameraný na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Vy ste v rozprave vystúpili proti tomuto dokumentu s tým, že Slovensku táto iniciatíva nevyhovuje. Môžete uviesť svoje argumenty?
Naša spoločnosť je budovaná na hodnotách úcty a ľudskej dôstojnosti, na hodnotách slobody, demokracie, rovnosti a na rešpektovaní základných práv. Občania Slovenska si ctia tieto hodnoty a pokojne rozvíjajú spoločenstvo, ktorého základom je prirodzená rodina. Neutláčajú a nediskriminujú nikoho. Nie sú homofóbni. Preto som presvedčený, že opatrenia EÚ, ktoré nám ukladajú zaviesť špeciálne opatrenia na podporu komunity LGBTI, sú nemiestne. Politické presadenie tejto správy v EP bolo príkladnou ukážkou ideologickej a hodnotovej agresie Európskej únie do spoločenského usporiadania národných štátov.

V polovici apríla sa chystajú v Maďarsku parlamentné voľby, ktoré majú nepríjemné dôsledky aj pre Slovensko. Stačí, ak si pripomenieme predvolebné kortešačky extrémistickej strany Jobbik v Dunajskej Strede, ktoré naplno odhalili maďarskú stratégiu dvojakého občianstva. Domnievate sa, že náš „protizákon" o slovenskom štátnom občianstve má svoje opodstatnenie?
Určite. Vo viacerých krajinách Európy, tak ako v Maďarsku, sa rozmohla prax rozdávania občianstva a cestovných pasov občanom iných štátov pod zámienkou formalizovania ochrany práv občanov svojej národnosti žijúcich v susednom štáte. Za tým sa často skrýva cieľ narušiť jeho suverenitu a nátlakom presadzovať zmeny vnútorných pomerov. Nemám ani najmenšie pochybnosti o tom, že Orbánova politika spájania Maďarov ponad hranice má aj takýto cieľ. Preto je naša opatrnosť v oblasti dvojakého občianstva oprávnená a v plnej miere ju akceptujú aj všetky relevantné medzinárodné inštitúcie.

Ako vnímate atmosféru v Európskom parlamente vzhľadom na krízovú situáciu, ktorá sa odohráva na Ukrajine?
Skutočnosť, že členov dobre ozbrojených úderných jednotiek útočiacich na miestnych policajtov na Majdane vopred vycvičili izraelské vojenské zložky Israel Defense Forces, dokazuje, že v boji o Ukrajinu a jej úrodnú pôdu sa angažovalo viac globálnych hráčov.

Dnes je zrejmé, že diplomacia EÚ ukrajinský politický chaos nezvláda a bude platiť miliardy za svoju neschopnosť dohody s Ruskom. Nemyslíte si, že Európa i Amerika vlastne pripravili na Majdane pôdu pre ruské riešenie situácie na Kryme? Ako dlho bude podľa vás trvať krízová situácia v tomto regióne?
Ruská podpora separatistov na Kryme, uskutočnená presne podľa rukopisu napísaného spoločným postupom UCK a NATO proti Srbsku, s následným odtrhnutím Kosova pod mocenským krytím USA a EÚ, naznačuje, že upokojiť situáciu nebude jednoduché. Myslím si, že v záujme občanov Ukrajiny sa treba pokúsiť čím skôr stabilizovať ekonomickú situáciu a politické pomery.

José Manuel Barroso vyzval po varšavských rokovaniach jedenástich najväčších štátov transformovať Európsku úniu na federáciu národných štátov, teda na akýsi európsky superštát. Aká by bola pozícia Slovenskej republiky v Spojených štátoch európskych?
Horšia ako v Československu či Rakúsko-Uhorsku. Slovenská republika sa má na politike Spojených štátov európskych podieľať len 13 hlasmi v 751-člennom Európskom parlamente a jedným hlasom v 28-člennom Senáte. Ostanú jej kompetencie tak na úrovni VÚC... Vytvorením spoločného federálneho štátu chcú európski byrokrati získať väčšiu moc a súčasne zliať nadmerné dlhy južných krajín do spoločného balíka, za splatenie ktorého sa staneme všetci nerozdielne zodpovední. Už na decembrovej schôdzi EP bola aj hlasmi väčšiny slovenských europoslancov prijatá správa EP Ústavné problémy viacstranného riadenia v Európskej únii, ktorá je výzvou na realizáciu týchto zmien. Slovenskí poslanci dokonca odhlasovali aj bod 55 tejto správy, v ktorom vyzývajú Európsku komisiu, aby nám láskavo umožnila splácať nielen dlhy Grékov, Španielov, či Portugalcov, ale aj tie dlhy Nemcov, Francúzov a iných bohatých krajín únie, ktoré presahujú 60 percent ich HDP. Kto im dal na to právo? Stranícke centrály? Lebo voliči určite nie! Treba preto vedieť, že v májových voľbách do Európskeho parlamentu sa vyjadríme aj k tomu, či sa necháme zneužiť na vytvorenie európskeho federálneho superštátu podľa spoločnej vízie Strany európskych socialistov, Európskej ľudovej strany a Aliancie liberálov a demokratov za Európu, alebo si zachováme svoju krajinu s našimi tradíciami, so všetkými dôležitými kompetenciami tak, ako to dôsledne už päť rokov v Európskom parlamente presadzuje Slovenská národná strana.

Fotografie:
Zo štatistík vyplýva, že Jaroslav Paška má stopercentnú účasť na rokovaniach pléna EP. Jeho 564 reálnych vystúpení na parlamentných schôdzach niekoľkonásobne prevyšuje priemer našich poslancov.

So svojimi priaznivcami na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.