Nedeľa 3. november 2024

extra plus

Máj 2014

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Ukrajinské bojisko je americká hra

S ekonómom Mariánom Vitkovičom

Ľudovít Števko, Lenka Eremiášová

Prečo ste sa rozhodli kandidovať do eurovolieb?
Slovenská politika je dnes determinovaná tým, čo sa deje v Bruseli alebo Štrasburgu. A tam sa dá najviac pôsobiť na hospodársku, menovú, štrukturálnu či fiškálnu politiku Európskej únie. V čase krízy mi nemôže byť ľahostajné, že sa v EÚ robí politika na náklady obyčajných pracujúcich ľudí, na náklady dnešnej i budúcich generácií. Ak tam nebudú zaznievať protestné hlasy, tak v europarlamente bude stále iba selanka poskokov oligarchie z rôznych mainstreamových strán, ktoré schvália každú lobistickú hlúposť.

Prečo chystáte protestné hlasy práve na kandidátke KSS?
Po prvé - som ľavicovo zmýšľajúci človek a po druhé - dnes okrem KSS a možno nejakých dvoch menších strán, ktoré sa mimo regiónu ešte nevyprofilovali, neexistuje nikto, kto by reálne dokázal vysvetliť, čo je to ľavicová politika. Ja som nikdy nebol a ani nie som členom KSS, vedenie KSS prišlo s touto ponukou samo.

Znamená to, že po roku 1989 nebola na Slovensku reálna ľavicová politická sila? A čo taká SDĽ, ktorá sa prezentovala ako nová ľavicová strana?
Celá politika od roku 1989 bola napriek všetkým oficiálnym i neoficiálnym dojmom politikou pravicovo transformačnou. Všetky strany, napokon aj SDĽ, sa sprofanovali, tvrdšie povedané, sprostituovali. Ak dnes spätne vysvetľujú, že sa nedalo vzdorovať globálnym pravidlám OECD, MMF alebo prístupovým procesom pri vstupe do EÚ, tak by si mali radšej zahryznúť do jazyka, lebo vždy sa dá vzdorovať formálnym pravidlám, ak rešpektujete národný záujem svojej krajiny a sociálny záujem občanov.

Po Gorbačovovej perestrojke bola príležitosť vstúpiť do obrodného procesu v KSS. Prečo ste ju nevyužili?
Za perestrojky som mal ponuky vstúpiť do KSS ako absolvent politickej ekonómie, ale odmietol som to, pretože som komunistickú stranu považoval za účelovo deštruovanú ideológiu. Tí z mojej generácie, ktorí v tom čase vstupovali do komunistickej strany, boli prospechári z radov SZM a keby tu po roku 1989 bola vedúca úloha strany medziplanetárneho fašizmu, tak vstúpia tam. Bolo im úplne jedno, čo bude strana produkovať, veď všetci do jedného skončili u Mikloša na ministerstve privatizácie. Chápem ten proces ako istú, pre nich historicky neodolateľnú možnosť podieľať sa na obrovskej privatizačnej žranici.

Slovenskí voliči nekalkulujú tak ako vy, podliehajú najmä mediálnym vplyvom. Len tak sa mohlo stať, že si za prezidenta zvolili multimilionára. Nie je to zvláštne?
Ak dovolíte, zvolili úžerníka, ktorý účelovo využíval legislatívu z roku 2001 prijatú Dzurindom, Migašom a Schusterom. Táto legislatíva stanovila vzorec pre výpočet tzv. ročnej percentuálnej miery nákladov, čo bol z matematického a finančného hľadiska absolútne nevhodný a nesprávny vzorec. Lebo reálne, podľa finančnej matematiky tohto vzorca, vám môžu vychádzať úroky v nebankových pôžičkách aj vo výške 100 percent. Inkriminovaný vzorec bol napravený až v roku 2006. Mňa ako občana Slovenska urazilo, že ľudia si vyberú bez akéhokoľvek kritéria, intelektuálneho, odborného či ľudského, za prvého občana štátu človeka, ktorý by za starého režimu nemohol robiť ani železničného robotníka. Tým nechcem urážať železničiarov.

Ľudia tieto súvislosti nechápali, to nám však nedáva celkovú odpoveď na otázku, prečo sa tak rozhodli vo voľbách...
Rozhodli protestné hlasy, ktoré boli perfektne zmanažované z pozadia tohto kandidáta živiaceho sa distribúciou nebankových pôžičiek, poistiek, agentúr a podobne. Za tým všetkým bola obrovská databáza e-mailov, zoznamov Dobrého anjela, cez ktoré mohli donekonečna bombardovať ľudí hláškami typu: Nevoľte Fica alebo že politiku treba depolitizovať. Jednoducho, depolitizácia politiky, čo je Kiskov prípad, je veľmi nebezpečná téza, pretože politika nemôže byť depolitizovaná, to je velikánsky nezmysel. Domnievam sa, že päťročné funkčné obdobie nastupujúceho prezidenta bude najzábavnejšie v histórii, prekoná všetko, čo tu doteraz bolo.

Nemá na neúspechu Roberta Fica v prezidentských voľbách podiel jeho volebný tím?
Bola to nezvládnutá kampaň. Nepochopil som, čo ňou chceli dokázať. Problém je ešte v tom, že za tie roky transformácie zmizla stredná vrstva, zanikol „priemyselný proletariát" a keby aj všetci priaznivci dnes najsilnejšej strany išli do nohy voliť, zrejme by to nestačilo. Myslím si, že tých 900-tisíc hlasov pre Fica bolo maximum. Smeru-SD budú preferencie klesať a každý ďalší mesiac bude preň len stratou.

Čo to bude podľa vás znamenať pre Slovensko?
Stanú sa podľa mňa dve veci: buď sa pôjde českou cestou, že sa nájde nejaký oligarcha, ktorý si vytvorí stranu sám pre seba ako Babiš a vykašle sa na voličov ako sprostredkovateľov jeho moci, alebo sa bude opakovať volebná hra na koalíciu jeden plus jeden, ktorá získa väčšinu. Tá prvá cesta sa zatiaľ na Slovensku neukazuje, pretože niet vhodného kandidáta, ktorý by zbohatol transparentne, a druhá možnosť bude tiež komplikovaná.

Slovensko má v Európskom parlamente slabé zastúpenie. Aké sú z vášho pohľadu rozhodovacie mechanizmy Európskej únie?
Štruktúry Európskej únie sú vybudované nedemokraticky. Pri hlasovaní v Rade Európy neexistuje čistá majorita, ale tzv. dvojitá majorita, kde majú veľké krajiny väčší vplyv a na to, aby ste čokoľvek presadili, potrebujete 60 - 70 percent hlasov. Veľké štáty diktujú a majú najväčší prospech z eurozóny. A Európska komisia je odtrhnutá od reality. Spolu s europarlamentom a radou má delenú zákonodarnú právomoc štruktúrovanú veľmi chaoticky.

Európska únia otvára svoje trhy Ukrajine. Aký to bude mať vplyv na nás?
Slovensko zaplače. Ak nie sú v europarlamente ľudia, ktorí by sa postavili a uviedli fakty, čísla, percentá a upozornili na negatívne dôsledky tohto rozhodnutia pre Slovensko, Česko, Estónsko a iné krajiny, potom neviem, načo tam majú mnohí poslanci sedieť.

V prípade ukrajinskej krízy sme medzi dvoma mlynskými kameňmi. Aký je váš názor na otázku reverzného toku plynu na Ukrajinu?
Myslím si, že Slovensko by malo byť v tejto otázke maximálne neústupčivé a urobilo by v tejto geopolitickej hre najlepšie, keby vôbec neuvažovalo o reverznom chode, pretože to nemá pre nás nijakú ekonomickú logiku, nijaký benefit, práve naopak. Riziko Slovenska je v tom, že o takéto riešenie, či už cez plynovod vo Vojanoch alebo cez hlavné potrubie, Gazprom ani Rusko nemajú záujem.

Ako vlastne vnímate udalosti v rozháranej Ukrajine?
Čo tam vidíme, je neskutočná vojna oligarchov západného kapitálu s iným kapitálom. V tomto boji ide o to, ktorý kapitál prežije. Amerika ako bývalá imperiálna mocnosť, naozaj len bývalá, má dezindustrializovanú ekonomiku. Nevie nijako zabezpečiť nárast efektívnych pracovných miest, má problémy s Čínou, s ktorou nemôže vstúpiť do obchodnej vojny, lebo Čína vlastní jej dlhopisy. A najlepší spôsob pre USA, ako riešiť vlastné ekonomické a sociálne problémy, je extrapolovať ich cez vonkajšie, tzv. zahraničné spory. Keď vyskúšali arabské revolúcie a Sýriu, tak sa púšťajú do veľkého medveďa, do Ruska.

Lenže svet je ekonomicky prepojený, Európa, Rusko aj Amerika sa navzájom potrebujú. O akú hru teda na Ukrajine ide a kto na nej prerobí?
Na ukrajinskom bojisku ide o americkú hru, na ktorej môže prerobiť len Európa. Za posledných dvadsať rokov Európa ohlúpla, lebo sa Američanom stále len prispôsobuje, vojensky či ekonomicky. Dôsledkom ukrajinskej krízy môžu byť veľké straty pre Európu - to z elementárneho ekonomického hľadiska nikto nespochybní. Každý nemecký priemyselník, aj storočný pán Henkel si uvedomuje, že európska politika sankcií proti Rusku je z dlhodobého hľadiska nezmysel. Myslím si, že revolúcia na Ukrajine bude do pol roka mŕtva, nech tam zvolia za prezidenta hoci aj supermana z USA.