Foto: archív

Vedec samouk

Andrej Kmeť pozdvihol slovenský ľud aj vedu

Dana Madarová

Veľmi dlho by sme museli hľadať človeka s takým všestranným významom pre slovenský národ, akým bol Andrej Kmeť - rímskokatolícky kňaz, prírodovedec, botanik, archeológ, geológ, paleontológ, historik, národopisec, múzejník, osvetový pracovník a národný buditeľ v jednej osobe.

Ako hovoria spomienky na neho - keď sa práve neoddával povolaniu obetavého kňaza, jeho čas, a to vo dne i v noci, vypĺňala vášeň pre vedu a výskum. 

Poznáme ho predovšetkým ako slávneho botanika, ktorý objavil množstvo nových druhov rastlín a vytvoril rozsiahly herbár obsahujúci 72-tisíc položiek. 

Toto Kmeťovo veľdielo sa radí medzi stredoeurópske unikáty, ktoré ako najkomplexnejšia floristická zbierka v našich končinách vytvorila plnohodnotný základ pre ďalší rozvoj slovenskej botaniky.

Zostarol na Sitne
Záujem o botaniku sa u rodáka zo Bzenice, dedinky v okrese Žiar nad Hronom, prejavil už počas gymnaziálnych štúdií v Banskej Štiavnici a neopustil ho ani neskôr, keď po štúdiu teológie začal pôsobiť ako miestny kaplán v hontianskom Senohrade. 

Tu okrem zberu a poznávania rastlín učil ľudí ovocinárstvu, založil knižnicu, skupoval prekrásne hontianske výšivky a posielal ich do sveta.

Botanike a zberateľskej činnosti, ale aj archeológii, geológii, mineralógii či paleontológii úplne prepadol v roku 1878, keď sa vtedy 37-ročný Kmeť stal farárom v Prenčove v blízkosti jeho milovanej Štiavnice, najmä vrchu Sitno.

 „Kvetena štiavnická ma zamotala do svojich rozkošných osídel ako milenka vyvolenca svojho srdca. Na Sitne som takrečeno zostarol..."

Aj takto poeticky vyjadril Kmeť svoj obdiv k vrchu, ktorý vraj navštevoval v každom ročnom období, v každom počasí.

Nečudo, keďže práve Sitno sa stalo kľúčovým miestom, prostredníctvom ktorého sa vedecký samouk usiloval predstaviť celému svetu prírodné a historické hodnoty Slovenska, zhrnuté v jeho najvýznamnejšej práci Veleba Sitna.

Nezištná spolupráca
Skutočnosť, že Hont si Andrej Kmeť zamiloval nad všetky ostatné kraje, dokazujú nielen opisy prírody v jeho prácach, ale aj oddanosť jednoduchým a pracovitým ľuďom tohto regiónu. 

Navštívil vraj všetky jeho dediny, pričom cieľ týchto návštev azda najkrajšie vyjadruje nápis v Slovenskom národnom múzeu v Martine, ktorého je autorom: „Spoznávajme kraje svoje, aby sme mohli poznať samých seba."

Hontianskym ľuďom Kmeť nielen pomáhal, či už finančne, zakladaním spolkov, alebo rozhovormi a hľadaním riešení ich problémov, ale s nimi aj spolupracoval.

Ešte predtým, ako začal komunikovať so známymi európskymi vedcami, ktorí mu pomáhali pri výskume, sa totiž spoliehal na pomoc hontianskych roľníkov a pastierov.

Tí mu prinášali ojedinelé nálezy, vodili ho po miestach s pozoruhodnými miestnymi názvami, čím získaval dôležité informácie. Svojim pomocníkom vraj hovoril „moji kopáči".

Naopak, Kmeť v mnohých svojich prácach kritizoval nezáujem miestnych vzdelancov: „Prosím tamojších inteligentov, aby aspoň toľko pozornosti venovali predhistorickým pamätnostiam, ako sám pospolitý ľud. 

Moje pravé ruky medzi ľudom nemôžem dosť vynachváliť za zaujatosť, za veľkú ochotu, ba nezištnosť a za ľahké pochopenie vážnosti práce spoločnej pre národ."

Celoživotný záujem
prenčianskeho farára o vedné odbory a v neposlednom rade aj o ľudí u neho vzbudzoval potrebu vytvorenia rôznych inštitúcií.

Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, ako aj Slovenského národného múzea v Martine, ktorému daroval svoje nálezy.

Z nich bola najslávnejšia veľmi dobre zachovaná kostra mamuta. Z jeho hlavy pochádzal aj nápad založiť Slovenskú učenú spoločnosť so sídlom v Martine a filiálkami vo všetkých slovenských mestách, dokonca sám vypracoval návrh jej stanov. 

Kmeť sa tiež pričinil o vznik Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorej až do svojej smrti v roku 1908 šéfoval.

Náš najznámejší botanik, podľa ktorého pomenovali vyše 40 rastlín, najmä ruží a húb, dával slovenskému ľudu po celý život príklad nezištnej, ale o to efektívnejšej práce.

Žil skromne na malej fare medzi svojimi knihami, rastlinkami a nálezmi, no pre svoju vlasť urobil viac ako nejeden erudovaný vedec.