Trest a odmena pre Dubovcovú

Marek Mahút

Keby partia bielych výrastkov napadla, okradla a zbila rómskeho spoluobčana, bol by to rasizmus ako vyšitý: ľudskoprávne mimovládky i ombudsmanka Jana Dubovcová by dozaista skákali po plafón. 

Keď vo februári vo východoslovenskej obci Sačurov sedem neplnoletých gaunerov z neďalekej cigánskej osady obkľúčilo 65-ročného dôchodcu, od ktorého chceli peniaze, a ktorý napokon so zlomeným zápästím, pomliaždeninami hlavy a modrinami po celom tele skončil v nemocnici, aktivisti ani Dubovcová mlčali.

Ozval sa iba starosta obce Peter Barát, ktorý vycestoval do Bratislavy, aby v NR SR žiadal štát o zvýšenie policajnej ochrany v dedine. Do otázky pôsobenia strážcov zákona v osadách sa však už verejná ochrankyňa ľudských práv z liahne SDKÚ vložila naplno.

Keď sa policajti minulé leto snažili medzi Rómami v Moldave nad Bodvou naozaj urobiť poriadok, pohotovo našla dôvody, prečo a ako sa to nedá. Ich zásah - v rozpore s výsledkami vyšetrovacej komisie ministerstva vnútra - označila za „porušenie základných ľudských práv a slobôd".

Ľahké je odpovedať si na otázku, či takto povzbudila policajtov alebo vyvrheľov. Isté je, že útoky na dôchodcov, osamelých pocestných a najbezbrannejšiu časť majoritného obyvateľstva vôbec už na východe dávno prestali byť ojedinelé.

Ľudia sa boja vychádzať z domu. Rozhodnutie predsedu NR SR Pavla Pašku presťahovať úrad ombudsmana do Košíc Dubovcová označila za „trest za to, že verejný ochranca ľudských práv vykonáva svoju prácu dobre".

Odporúčame jej trest neprijať a za svoju „dobre vykonávanú prácu" si vypýtať odmenu - presťahovať sa do Sačurova či inej z dedín požehnaných susedstvom Rómov. Možno by konečne pochopila, že úlohou jej úradu je chrániť aj bielych Slovákov.