Kto vlastní RTVS?

Namiesto názorovej plurality dáva telerádio priestor jednopólovej súkromnej publicistike

Ľudovít Števko

Telerádio, ako za šéfovania Miroslavy Zemkovej, ani za Václava Miku nevyjadruje názorovú pluralitu, akú očakáva verejnosť od verejnoprávneho média.

Najmä dvojhodinová diskusná relácia Večer pod lampou je príkladom jednopólovej a agresívnej súkromnej publicistiky Štefana Hríba a skupinky okolo neho, ktorá nijako nezakrýva svoju pravicovo-liberálnu orientáciu a intoleranciu k slovenským reáliám, slovenskej histórii i štátnosti.

Zaujímavé je, že Slovenská televízia slúži Hríbovi ako reklamné médium pre jeho časopis .týždeň. „Som Štefan Hríb, poznáš ma z telky a nepoznáš môj časopis?" pýta sa v spote majiteľ súkromného periodika a majiteľ televíznej relácie v jednom.

Felvidék - nem Szlovákia
Pre Hríba je verejnoprávna televízia dobrá slúžka a ešte lepší biznis. Podľa nedávno obnovenej zmluvy zaplatí RTVS za 14 častí relácie Večer pod lampou 37 100 eur.

Hríb teda zinkasuje 2 650 eur za jednu časť, pričom má zadarmo k dispozícii televízne štúdio s kamerami, vybavením a produkciou.

Náklady s tým spojené v sume 4 692 eur sú v réžii RTVS. Každý diel jeho diskusie s kamarátmi tak stojí poplatníkov spolu 7 342 eur. Pritom výroba rovnakej „hríboviny" stála predtým televíziu JOJ len približne 1 600 eur. Nuž, ale z verejnoprávneho krv netečie.

Aktivity RTVS majú aj iný rozmer. Na Febiofeste sa naša verejnoprávna inštitúcia prezentovala spolu s Českou televíziou a denníkom Új Szó dlhometrážnym dokumentom Felvidék - Horná zem režisérky Vladislavy Plančíkovej o krivdách spáchaných na maďarskom obyvateľstve Felvidéku v dôsledku Benešových dekrétov.

V subjektívnom a emotívne spracovanom pohľade autorky a režisérky na vojnové a povojnové príbehy jej blízkych ľudí však absentujú historické súvislosti: okupácia južného Slovenska fašistickým horthyovským vojskom po roku 1938, maďarský teror, krvavé Vianoce v Šuranoch, zatvorenie 150 slovenských škôl, vyhnanie 900 slovenských učiteľov aj s rodinami... 

Veď kto by už len rátal perzekvovaných a zavraždených Slovákov a Rusínov vo Felvidéku, keď sa o tom nepíše ani v slovenských učebniciach dejepisu! 

Plančíkovej dokument plánujú premietať v mobilnom kine po dedinách na juhu Slovenska, aby sme na maďarskú „trianonskú ranu" priložili aspoň slovenskú náplasť namiesto pokánia.

Kultúrna negramotnosť
Slovenská televízia, aby sa nepovedalo, že nie je verejnoprávna, vysiela aj krátke dokumentárne portréty významných osobností Slovenska, tzv. projekt GEN, ktorý realizuje spoločnosť Trigon Production. 

Treba uznať, že Trigonu sa darí prinášať na obrazovky zaujímavé, drobné medailóny ľudí, ktoré pre slovenskú spoločnosť znamenajú veľký prínos v oblasti vedy, umenia a kultúry.

Kultúrne rozhľadeného diváka však zaráža, prečo si televízna dramaturgia objednáva a forsíruje vo vysielaní portréty osobností zo šoubiznisu, akým je dokument o zabávačke Oľge Feldekovej, a prečo zabudla na medailóny iných, naozaj významných osobností, ktoré nás nedávno opustili, napríklad predstaviteľ slovenskej Novej vlny, režisér Peter Solan, režisér Jozef Bednárik alebo vynikajúci herci Viera Strnisková a Jozef Adamovič.

O nízkej kultúrnej gramotnosti zodpovedných dramaturgov televízie Miroslavy Tomaníkovej a Martina Petericha svedčí aj nepochopenie, či dokonca odmietanie takých osobností kultúrneho života, akým je mimoriadny zjav našej súčasnej literatúry, básnik a prekladateľ Viliam Turčány, alebo najväčší znalec našej stredovekej histórie a jej famózny popularizátor, historik Matúš Kučera, alebo jeden z najpozoruhodnejších predstaviteľov súčasného slovenského maliarstva Ondrej Zimka.

Možno len závidieť divákom Českej televízie ich skvelé programy Historie.cs a ďalšie dokumentárne snímky o českých historických osobnostiach, slávnych mestách, riekach i pamätných stromoch, ktoré sú zdrojom vlasteneckej hrdosti českého národa. Slovenské vlastenectvo v RTVS? Hríbom opantaná verejnoprávna inštitúcia také slovné spojenie nepozná.

Fotografia:
V RTVS sa slovenské vlastenectvo nenosí.