Zločiny tretej sily

Veronika Podhradská

Už počas krvavých udalostí v Líbyi a Sýrii svet tušil, že nejde o spontánne protesty ľudu, ktorý sa vzoprel proti tyranskej vláde. Faux pas, ktoré sa začiatkom marca prihodilo Catherine Ashtonovej a estónskemu ministrovi zahraničia Urmasovi Paetovi, len potvrdilo dohady, že aj v prípade Ukrajiny sa hrá podľa vopred pripraveného scenára.

Počas telefonického rozhovoru, ktorý sa „nešťastnou náhodou" dostal na internet, Paet prezradil, že účastníkov mítingov na Majdane aj príslušníkov polície pripravili o život tí istí snajperi. 

Obete z dvoch znepriatelených táborov mali teda rovnakého vraha. Koalícia, ktorá sa dostala k moci doslova po štátnom prevrate, pritom odmieta vyšetrovať zločiny tejto „tretej sily".

Reakcia európskej ministerky na informáciu o donebavolajúcom zločine však vyráža dych - neželala si zaoberať sa čímkoľvek, čo by mohlo zdiskreditovať novú ukrajinskú koalíciu. 

Eurobyrokrati teda vedome spolupracujú s nelegitímnou vládou, ktorej súčasťou sú provokatéri a vrahovia. Kam kráča Európa, strácajúca úctu k ľudskému životu?