Foto: archív

Mrákavy nad pôdou

Posvätná spätosť Slovákov so zemou ako s dedičstvom predkov naráža na posvätnú pažravosť západných mamonárov

Erika Lehotszká

Keď sa naši prastarí otcovia vymanili spod poddanského jarma uhorských zemepánov, isto netušili, že ich ďalekým potomkom bude ešte v treťom tisícročí hroziť návrat k nevoľníctvu pod legislatívnym bičom pánov zjednotenej Európy.

Už v 90. rokoch minulého storočia sa však nad slovenskou pôdou začali sťahovať zlovestné mračná hroziace búrkou, ktorá by mohla našincov vyhnať z vlastnej zeme - na tú istú zem, znezrady preoranú na novodobé panské.

To by nastalo, keby sa liberalizoval obchod s pôdou, ktorá by sa vzápätí lacno dostala do područia kapitalistických feudálov zo Západu. Preto nás pred voľným obchodom s pôdou po vstupe do EÚ na desať rokov ochránilo moratórium.

To však vypršalo 1. mája tohto roka a nenásytný bruselský moloch mohol začať naše polia a lesy žiadostivo a úplne legálne požierať. 

NR SR preto v chvate v máji schválila zákon o nadobúdaní pôdy, ktorý uprednostňuje domácich záujemcov o kúpu pred zahraničnými, a ktorý vyvolal búrku ohlasov medzi svetovládnymi a národnými silami.

„Prišla neskoro a nechala mesačné vákuum, keď sa s pôdou dalo voľne obchodovať," hovorí o novej právnej norme prvý podpredseda SNS Rafael Rafaj, ktorý zákonu vyčíta najmä bezzubosť. 

Keď sa však pozrieme na žalospevy slovenských prozápadných médií a pravicových politikov, môžeme sa nádejať, že zákon svoje ochranné poslanie predsa len splnil.

Agenti liberalizmu
„Je to ďalší legislatívny bastard, ktorý vzíde z tejto Bohom opustenej národnej rady," rozvášňuje sa denník SME. „Je v priamom rozpore s pravidlom, že ktorýkoľvek občan únie môže nakupovať čokoľvek v ľubovoľnom členskom štáte únie. Je smiešne asociovať vlastníctvo pôdy so svojbytnosťou, čo je jeden - skrytý - koreň tejto legislatívy."

„Pýtam sa, prečo potom v západných, najmä liberálnych krajinách mysleli na ochranu pôdy, obchodovanie s ktorou si podržal pod kontrolou štát," kontruje Rafaj, poukazujúc na Francúzsko, Rakúsko, ale aj výstavne liberálne Holandsko, kde prevod pôdy prísne chráni legislatíva. 

Táto argumentácia zjavne nenadchla Petra Muránskeho z KDH, ktorý na margo zákona tvrdohlavo hlása: „Je to najpriamejší útok na súkromné vlastníctvo od roku 1989."

Rafaj sa nazdáva, že „niektorí to tvrdia z liberálneho svetonázoru. Niektorí sú však nasadení agenti s úlohou vydávať na Slovensku také analýzy, ktoré budú stále viac a viac okliešťovať našu suverenitu".

Kroky k odcudzeniu
Aj pre takýchto „vlastencov" sa slovenský agrosektor nachádza v bezútešnej situácii. Zlyhanie nás zachvátilo v troch etapách, ktoré opisuje podšéf národniarov: „Najprv, za Čarnogurského vlády v 90. rokoch, bolo zlikvidované tradičné poľnohospodárstvo.

Potom nastalo uvoľnenie trhu pre potraviny z cudziny a naša potravinová sebestačnosť je na približne 40 percentách." Teraz prichádza k frontálnemu útoku na samotnú pôdu ako výrobný prostriedok.

„Tí, ktorí iniciovali vstup SR do EÚ či OECD, hrubo zanedbali definíciu pôdy ako národného dedičstva, zem sa stala podnikateľskou komoditou." Z tejto hrozivej roviny ju chcel vymaniť nový zákon, ktorý však Rafaj vidí len ako legislatívne minimum s mnohými nedostatkami.

Slovákov totiž ani zďaleka nestavia do rovnakej pozície ako ďalších Európanov. Veď v krajinách EÚ sa pôda predáva za niekoľkonásobne vyššie ceny ako na Slovensku.

A tak ako je pre nás drahá, je pre žiadostivých novofeudálov lacná. Musíme preto ďalej pracovať na legislatíve, ktorá znemožní kupčenie s našou pôdou cez nastrčených adlátusov.

Pôda predstavuje obrovský potenciál, ktorý môže zastaviť vyľudňovanie vidieka a pozdvihnúť národné povedomie, preto ju treba chrániť. Aby sme neprišli o vlastnú podstatu.

A aby nám ďalšie generácie nepripomínali verše Ivana Kraska v básni Otcova roľa: „V láskavom oku jakoby krotká výčitka nemá: Prečo si nechal otcovskú pôdu? Obrancu nemá!"