Kresba: Andrej Mišanek

Odvaha povedať pravdu

Ľudovít Števko

Prejav dosadeného chersonského gubernátora Jurija Odarčenka, jedného zo šéfov Baťkivščiny, strany premiéra Arsenija Jaceňuka a expremiérky Julije Tymošenkovej, v ktorom nazval Adolfa Hitlera osloboditeľom, nevzbudil u západných politických elít nijakú pozornosť. 

Neozval sa Barack Obama ani Hitlerova krajanka Angela Merkelová. Udivujúci je najmä postoj nemeckej kancelárky, ktorej mlčanie nápadne pripomenulo latinské príslovie: Silentium videtur confessio - Kto mlčí, ten svedčí.

Koľko neofašistických prejavov, koľko obetí, koľko útokov tankov a stíhačiek proti vlastným občanom na ukrajinskom východe ešte treba, aby sa fašizmus stal oficiálnou doktrínou samozvaných vodcov Ukrajiny s tichým súhlasom „demokratického Západu"? 

Alebo za všetkými zverstvami v Dnepropetrovskej a Doneckej oblastí stojí samotný Vladimir Putin, a nie 400 najatých amerických hrdlorezov organizácie Greystone, ktorí sa už osvedčili pri mučení a zabíjaní civilistov v Irakua Afganistane? 

Slovenské nesvojprávne médiá tieto skutočnosti nekomentujú a slovenskí politici z radov opozície, naopak, vyzývajú vládu na protiruské akcie.

Na čele ťaženia proti Ruskej federácii je známy obhajca americkej politiky František Šebej a líder liberálnej strany SAS Richard Sulík. Podľa týchto pánov by sme mali byť oveľa aktívnejší.

„Mali by sme jednotkám aliancie poskytnúť potrebnú infraštruktúru... a nielen horekovať nad tým, aké straty by utrpela slovenská ekonomika v prípade zosilnenia ekonomických sankcií voči Rusku," prihovára sa verejnosti Sulík rečou hodnou blázna.

Chýbajú tu už len ponášky na Havlovo volanie po humanitárnom bombardovaní. Pravdaže, nie Belehradu, ale Moskvy.

Mnohým politikom u nás aj v blízkom zahraničí chýba odvaha povedať pravdu o ukrajinskej kríze. Len dvaja politickí vyslúžilci, ktorí už nemajú čo stratiť, dokázali nahlas povedať, čo si myslia.

Nemecký exkancelár Gerhard Schröder kritizoval za eskaláciu krízy na Ukrajine Európsku úniu, nie Ruskú federáciu, a výstižne sa vyjadril exprezident Českej republiky Václav Klaus: „Rozoštvávanie Ukrajiny, rozohrávanie ukrajinskej karty v nijakom prípade nespôsobil Putin, to spôsobili naši súdruhovia v Západnej Európe a Spojených štátoch."

V tejto geopolitickej hre ide podľa Klausa o nezmyselný spôsob vyvolávania konfrontácie zo strany Západu, v ktorej je Ukrajina „smutný, nešťastný nástroj".

O dvojtvárnosti americkej politiky pri vyvolávaní konfliktov vo svete svedčia dva výroky Baracka Obamu. Keď USA iniciovali krvavé líbyjské dobrodružstvo, Obama ho zdôvodnil takto: „Vládna moc použila armádu proti vlastnému ľudu, preto musí civilizovaný svet zasiahnuť."

Pri zásahu ukrajinskej armády proti vlastným občanom sa americký prezident zaskvel opačným výrokom: „Vláda má právo použiť armádu proti ľudu, aby udržala poriadok vo svojej krajine." Tieto slová nepotrebujú komentár, hovoria o tom, ako americké politické elity chápu demokraciu a právo.