Foto: archív

Planéta opíc

Marek Mahút

Po západe slnka za obzorom prezidentských volieb sa za úsvitu „generačnej obmeny" na slovenskej politickej orbite objavila nová vyblýskaná planétka, ktorá sa s gravitáciou vyše 400-tisíc hlasov pokúša pritiahnuť ďalšie túlavé telesá.

Dnešný exkádéhák, exposlanec a exkandidát Radoslav Procházka by neváhal reflektovať aj na post riaditeľa či aspoň predsedu správnej rady galaxie, ale keďže takejto trafiky niet, blahosklonne sa podujal kandidovať aspoň na úrad hlavy štátu.

„Ak nevyhrám, stranu nezaložím," dušoval sa ešte týždeň pred hlasovaním, aby už niekoľko dní po volebnom neúspechu vyrukoval s novou stranou.

S takouto chrbtovou kosťou sa bude opierať o janičiara Andreja Hrnčiara, ktorý sa neštítil ako primátor mesta v srdci Slovenska zahrať úlohu adlátusa v maďarónskej strane Most-Híd, a ktorý ako prvý prifrčal k Procházkovi.

Po jeho boku od začiatku stojí aj poslanec Miroslav Beblavý, prebehlík z SDKÚ-DS, a všetci traja tak naznačujú morálny profil budúceho vedenia strany.

Procházka zároveň hrdinsky vrátil poslanecký mandát, no nevedno, či to veľký kombinátor neprekombinoval.

Na jeho bohatiersky čin (čítaj vypočítavé chytráctvo) môžu čoskoro zabudnúť jeho žetóny, ktoré bolo treba kuť za horúca, a ktoré môžu do volieb vychladnúť.

A Radovi sa bez poslaneckého mandátu sotva ujde toľko mediálneho priestoru ako pred voľbami, keď svoju úlohu štvať proti Ficovi splnil. Jeho obežnicu môže rýchlo pohltiť zemská príťažlivosť.

A čím by sa chcel odlíšiť od 132 existujúcich subjektov? Tým, že „Procházka a jeho kariéra". Za názov strany si príznačne zvolil Sieť, do ktorej sa môže sám zamotať.

No nápaditejšie by bolo siahnuť po titule svojho pred voľbami vydaného knižného ležiaka, ktorý s poctivou nepredajnosťou ohrieva pulty kníhkupectiev: Nejasná správa o planéte opíc.

Subjekt by sa mohol parafrázovane volať: (Nejasná) strana o planéte opíc, alebo jednoducho Planéta opíc.