Vasiľ Biľak: Až po mojej smrti

Pavol Janík

Pražské vydavateľstvo BVD po úmrtí niekdajšieho popredného predstaviteľa Komunistickej strany Československa Vasiľa Biľaka pohotovo prinieslo na knižný trh publikáciu jeho spomienok s názvom Až po mojej smrti.

Neskrývanou ambíciou knihy je priblížiť životné osudy vplyvného muža exponovaného vo vnútropoliticky i zahraničnopoliticky zložitom a protirečivom období z menej známych stránok. 

Nielen prostredníctvom jeho vlastných pohľadov na minulosť, ale aj formou štúdie Vladimíra Čermáka, ktorá vkladá osobný príbeh človeka do kontextu domácich i globálnych mocenských siločiar.

Za vyvažujúci protipól Vasiľa Biľaka, ktorý bezvýhradne rešpektoval Kremeľ a vnímal Leonida Brežneva ako pápeža svetového komunistického hnutia, označuje liberálnejšieho a pragmatickejšieho Lubomíra Štrougala. 

Vo všeobecnosti však prezentuje Vasiľa Biľaka ako mimoriadne inteligentného a pracovitého človeka, ktorý si aj pri absencii výraznejšieho formálneho vzdelania samostatným štúdiom osvojil nielen dielo Niccolu Machiavelliho Vladár a knihy venované dejinám od najstarších čias, ale aj vrcholky domácej a svetovej beletrie.

Na rozdiel od mnohých iných politikov si Vasiľ Biľak uvedomoval príčiny a dôsledky udalostí, preto spolu s Gustávom Husákom chápali okupáciu ČSSR vtedajšími spojencami ako tragédiu, ale zároveň ako politickú nevyhnutnosť.

Mimochodom, Vasiľ Biľak, ktorý bol osobným dôverníkom Leonida Brežneva, navrhol odvolanie Antonína Novotného z funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ a zvolenie Alexandra Dubčeka do tejto pozície, ktorá v systéme sovietskeho modelu socializmu predstavovala vrcholného nositeľa nielen straníckej, ale aj štátnej moci, lenže v strategických rámcoch vymedzených kľúčovými rozhodnutiami Moskvy.

A práve v tejto rovine možno vecne reflektovať a racionálne interpretovať dramatický vývoj spoločnosti v uplynulých desaťročiach vrátane demontáže komunistického režimu koncom roka 1989.