Periskop

Zomrel Ladislav Ballek
Vo veku 73 rokov zomrel spisovateľ, bývalý redaktor, pedagóg, ale aj poslanec parlamentu a dlhoročný veľvyslanec Slovenska v ČR Ladislav Ballek. Autor diel Južná pošta, Pomocník, Agáty a mnohých iných pracoval ako redaktor v banskobystrickom Československom rozhlase, v týždenníku Smer či vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Istý čas bol vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SR, vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, verejnosť si ho tiež pamätá ako poslanca NR SR či prezidenta Spoločnosti Ladislava Novomeského.

Satirické popoludnie
Priestory popradského Art Klubu Tatranskej galérie patrili 13. apríla vernisáži výstavy Andreja Mišaneka pod názvom Neznámy - známy karikaturista. Jej súčasťou bola aj prezentácia knihy Obludárium od básnika Martina Vladika či uvedenie filmu Andrej Mišanek - človek na okraji spoločnosti, ktorý nakrútil dnes už nežijúci dokumentarista Matúš Ondrušek. Program satirického podujatia, na ktorom sa zúčastnili priaznivci výtvarného umenia, poézie a filmu, najmä z radov matičiarov a sympatizantov Matice, spestril aj hudobník Mário Karas.

Samovražda Ivety Bartošovej
Česká speváčka Iveta Bartošová dobrovoľne ukončila svoj život skokom pod vlak. Tragickej nehode predchádzali speváčkine dlhodobé psychické problémy, ktoré sa snažila potláčať nadmernou konzumáciou liekov a alkoholu. Na psychickej pohode jej vraj nepridávali ani komplikované vzťahy s mužmi či neustále prenasledovanie médiami. Niekoľkonásobnú zlatú slávicu, ktorá zahynula vo veku 48 rokov, si jej fanúšikovia budú nepochybne pamätať aj vďaka obrovskému talentu či množstvu hitov, spomeňme Tři oříšky, Léto, Dva roky prázdnin a Útoč láskou.

Jasná boduje
Najväčšie slovenské lyžiarske stredisko Jasná Nízke Tatry bodovalo na výročnom odovzdávaní ocenení kvality Internationaler skiareatest v talianskom Bolzane. V konkurencii viac ako 30 alpských horských centier získala Jasná cenu Skokan roka za investície do rozvoja infraštruktúry a skvalitnenie služieb. Titulom Najobľúbenejšia horská reštaurácia sa zas môže pochváliť reštauračné zariadenie v budove niekdajšej stanice lanovky na Lukovej. Vysokú medzinárodnú známku kvality a bezpečnosti získali v prísnom testovaní aj zjazdové trate na svahoch Chopka.

Najviac sa vraždí v Amerike
Krajiny strednej a latinskej Ameriky majú najvyššie percento vrážd vo svete, dokonca predbehli aj Afriku. Vyplýva to zo správy Úradu OSN, podľa ktorej v roku 2012 najhoršie dopadol Honduras s podielom vrážd na úrovni 90,4 človeka na 100-tisíc obyvateľov. To je dvojnásobok oproti Venezuele, kde je tento ukazovateľ na úrovni 53,7. Nasledujú Belize a Salvádor. Pod skutočnosť, že americký svetadiel predstihol v počte vrážd aj Afriku, sa podľa správy podpísal najmä nárast organizovaného zločinu súvisiaceho s obchodom s drogami.

Najvyššia veža sveta
V saudskoarabskej Džidde sa začala výstavba najvyššej veže na svete, ktorej vrchol sa bude nachádzať vo výške viac ako jeden kilometer nad zemou. Stavba s názvom Kráľovská veža tak prekoná 827-metrový mrakodrap Burdž Chalífa v Dubaji, v súčasnosti najvyššiu stavbu na svete. Podľa odhadov sa na výstavbu spotrebuje 500-tisíc kubických metrov betónu a 80-tisíc ton ocele. Veža, ktorú rovnako ako mrakodrap Burdž Chalífa navrhol architekt Adrian Smith, bude mať 200 poschodí, z toho 160 obývateľných. Prístup na ne by malo uľahčiť 59 výťahov.

Ocenená Eva Kristinová
Na 17. ročníku súťažného Festivalu Aničky Jurkovičovej, ktorý sa konal v Novom Meste nad Váhom, si slovenská herečka a recitátorka Eva Kristinová prevzala prestížne ocenenie Kvet Tálie. „Veľmi príjemne ma to prekvapilo a zároveň ma teší, že sa môžem zúčastniť na podujatí, ktoré je dôstojnou poctou prvej dáme slovenského ochotníckeho divadla. Mimochodom, do Aničky Jurkovičovej boli zaľúbení všetci štúrovci a J. M. Hurban v nej získal priam zázračnú manželku," vyznala sa ocenená dlhoročná členka Činohry SND. Jej slová doplnila aj riaditeľka organizátorského mestského kultúrneho strediska Eva Grznárová, podľa ktorej má festival „ešte viac podnietiť ochotnícke súbory k inscenovaniu tvorby so zvýšenou pozornosťou žene. Anička Jurkovičová by sa isto potešila, že prevažnú väčšinu osadenstva ochotníckych súborov tvoria v súčasnosti práve ženy".

Božie oči Ondreja 4.
V považskobystrickej MG Art Galérii otvorili výstavu uznávaného sochára Ondreja 4. s názvom Božie oko. „Prostredníctvom nej predstavujem približne štyri desiatky svojich diel, vytvorených za posledných 15 rokov, teda od konca mojich štúdií na VŠVU až po posledné dielka - Božie oči." Vo svojich sochách a reliéfoch sa autor podľa vlastných slov pokúsil zhmotniť oči, ktoré nás neúnavne sledujú z neba, ale aj prostredníctvom našich počítačov, mobilov, navigácií, čipových kariet či priemyselných kamier. „Medzi dielami sú aj rôzne biomechanizmy, od Sexbomby cez Ňadrové hlavice, Veternicu, Podvodného tvora, Domácich miláčikov, až po Dedinky v údolí, Poslednú večeru či Hriešne myšlienky," priblížil sochár, ktorého originálne diela si môžu záujemcovia pozrieť do 25. mája. Kurátorom výstavy Božie oko je riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline Milan Mazúr.

Prvá budova Matice
Pred 150 rokmi položili v Martine základný kameň prvej budovy Matice slovenskej, celonárodnej kultúrnej ustanovizne založenej v auguste 1863. Jej výstavbu vyvolala potreba priestorov, kde by sa mohli matičiari stretávať. Novorenesančná budova navrhnutá Karolom Horerom sa stavala v rokoch 1864 až 1875. Práve v roku ukončenia výstavby uhorský štát Maticu zatvoril a jej majetok vrátane budovy zhabal. Hoci v 19. storočí matičiari pôsobili len 12 rokov, za toto obdobie sa vďaka nim stal Martin intelektuálnym centrom, v ktorom sa združovali vzdelanci, vznikali zbierkotvorné a vedecké pracoviská, prvá národná knižnica či prvé slovenské múzeum. Od júla 1992 je prvá budova Matice sídlom expozície Slovenského národného literárneho múzea a Galérie literatúry a umenia. Matičiari sa v súčasnosti stretávajú vo svojej druhej budove v Martine, postavenej v roku 1926.

Prekvapivé zistenia o lososoch
Odborníci zverejnili prekvapivé informácie o tom, že lososy, označované za najvýživnejšie ryby na svete, by sa mali konzumovať s mierou. Upozorňujú pritom predovšetkým na ryby kúpené v obchodoch, ktoré podľa nich už viac ako 40 rokov pochádzajú z chovných staníc. Slová odborníkov potvrdzujú aj štatistiky - v roku 2012 vyviezlo Nórsko 1,2 milióna ton lososov z umelého chovu, čo tvorilo až 60 percent celosvetovej produkcie. „Prítomnosť znečisťujúcich látok, ako sú dioxíny a polychlórované bifenyly, vytvára riziko rakoviny," varuje francúzska farmakologička Claudette Béthuenová. Rovnako prekvapivé zistenia sa objavili aj vo francúzskom magazíne Nouvel Observateur. V ňom sa píše, že až polovica takto chovaných lososov trpí srdcovými chorobami, 20 percent umiera v dôsledku premnoženia a chorôb, proti ktorým ryby navyše očkujú škodlivými vakcínami.

Pavel Kapusta na eurokandidátke
Medzi kandidátmi na poslanca Európskeho parlamentu na kandidátke SNS do nadchádzajúcich eurovolieb na ôsmom mieste figuruje aj šéfredaktor mesačníka Extra plus Pavel Kapusta. „Rozhodol som sa prijať ponuku vedenia národniarov, pretože tieto eurovoľby považujem za kľúčové. V Bruseli a Štrasburgu sa totiž bude rozhodovať aj o ďalšej budúcnosti Slovenska. Ide o to, či úplne stratíme suverenitu a prakticky zanikneme ako svojbytný štát, alebo sa pridáme k silám bojujúcim za Európu národov a potlačíme snahy o vybudovanie centralizovaného európskeho superštátu. Do europarlamentu by mali ľudia zvoliť zástupcov vedomých si svojej úlohy zastupovať slovenské záujmy, a nie päť rokov mlčať a pritakávať bruselskej centrále," povedal Pavel Kapusta. Verí, že hlasy, ktoré získa a ktoré sa zratúvajú v prospech strany, pomôžu aspoň jednému z lídrov kandidátky SNS stať sa členom EP.

Na podporu transplantácií
Priestory trnavskej radnice patrili v apríli výstave fotografií s názvom Krása okamihu. Ide o jedinečný projekt na podporu transplantačného programu a darcovstva orgánov v SR, na ktorom sa ako autori fotografií predstavili pacienti pred a po transplantácii (na snímke jeden z nich - Ladislav Lesay). Ich diela si mohli záujemcovia pozrieť najskôr v Bratislave a neskôr v spomínanej Trnave, odkiaľ poputujú do ďalších slovenských miest. Podľa zástupcov občianskych združení Dar života, Transplantovaná pečeň, Združenie pacientov s pľúcnou hypertenziou, Spoločnosť transplantovaných a dialyzovaných a Šanca pre pečeň, vďaka ktorým sa podarilo projekt zrealizovať, cieľom výstavy je informovanie verejnosti a šírenie pozitívnej mienky o transplantáciách i darcovstve orgánov. Pretože, ako uvádzajú, darcov na Slovensku je málo a odberová aktivita stagnuje.

Foto: TASR/ Radovan Stoklasa, archív, Michaela Kolimárová,