Foto: archív

Nesmrteľný idol

Rodičia Elvisa Presleyho si nemohli dovoliť bicykel, tak mu k narodeninám darovali gitaru

Gabriela Pastvová

Svojím nevšedne zafarbeným, dráždivým hlasom spojeným s nenapodobiteľným interpretačným prejavom dokázal v 50. a 60. rokoch minulého storočia doviesť publikum do tranzu.

Bol jedinečným virtuózom, ktorý skĺbil černošský spirituál, blues a country a stal sa tak kráľom amerického rokenrolu. Elvis Presley dokázal celému svetu, že aj z chudobného chlapca sa môže stať zbožňovaný idol a továreň na milióny.

Spievam ako nikto predtým
Prvé Elvisove skúsenosti s hudbou siahajú do predškolských čias. Spieval v kostolnom zbore, na oslavách a keď si ako dvanásťročný prial na narodeniny bicykel, dostal omnoho lacnejší darček - dvanásťdolárovú gitaru.

Jeho rodičia nemali peniaze na učiteľa hudby a tak Elvis presedel celé hodiny pri rádiu a snažil sa napodobniť piesne, ktoré počul. 

Vďaka svojmu výnimočnému hudobnému sluchu a intuícii sa naučil hrať mimoriadne rýchlo nielen na gitare, ale neskôr aj na klavíri.

Traduje sa, že začiatok Elvisovej hudobnej kariéry odštartovala náhoda. Keď jeho mama v roku 1953 oslavovala narodeniny, rozhodol sa obdarovať ju vlastnou pesničkou a za štyri doláre nahral v štúdiu skladbu My Happiness. Sám Elvis však tieto chýry vyvrátil.

Do štúdia sa síce vybral, ale vraj chcel iba počuť, ako znie jeho hlas na nahrávke. Reakcia majiteľa štúdia hovorila jasnou rečnou - hneď po vypočutí piesne poslal nahrávku do regionálneho rozhlasu, vďaka čomu sa Elvis dostal do poslucháčskeho povedomia.

Mladú generáciu ohromil svojou spontánnosťou, neviazanosťou a vzburou proti všetkým hudobným konvenciám. Našli sa však aj puritáni, v ktorých budil odpor nielen jeho spev, ale i tanec. 

Nazvali ho striptízom bez vyzliekania, Elvis však na svoju obranu často hovorieval: „Ak rokenrol cítite, nemôžete sa mu brániť. Hudba vami začne hýbať sama."

Prvé obrovské úspechy zožal v roku 1956 so skladbami Heart-break Hotel a Don't Be Cruel, ktoré obsadili prvé priečky hitparád v USA a Veľkej Británii. 

Elvis mal vtedy len 21 rokov a jeho popularita vystrelila na vrchol aj vďaka filmom Love Me Tender, Jailhouse Rock či King Creole. 

Z vodiča nákladného auta sa tak veľmi skoro stal idol dospievajúcej mládeže a autor mnohých nesmrteľných hitov.

Večne živý
Po návrate z vojenskej služby v Nemecku na Elvisa túžobne čakali milióny fanúšikov. Svetlo sveta uzrel album Elvis Is Back a do hitparád sa prebojovali hity Can't Help Falling In Love či Surrender.

On bol však k svojej tvorbe čoraz kritickejší a na určitý čas sa utiahol do úzadia, aby mohol v roku 1968 opäť zažiariť. V rokoch 1969 - 1977 absolvoval 1 094 úplne vypredaných koncertov a ako prvý v histórii štyrikrát za sebou vypredal Madison Square Garden v New Yorku.

Je zaujímavé, že Elvis nikdy nespieval v inom ako anglickom jazyku a okrem piatich vystúpení v Kanade nikdy nekoncertoval mimo USA.

Napriek tomu sa jeho hudba stala známou a obľúbenou na celej planéte. Získal množstvo ocenení, okrem iných aj dve ceny Golden Apple Awards či Laurel Awards.

Dvakrát bol nominovaný na Grammy, jeho hudba je súčasťou 291 filmov a vo viac ako tridsiatich sám účinkoval. Vydal 76 albumov, vyše 100 jeho piesní sa umiestnilo v rebríčku TOP 40 týždenníka Billboard a dodnes sa predali takmer dve miliardy jeho gramofónových platní.

Elvis zažíval roky nevídanej slávy, bol populárnejší ako ktorýkoľvek americký prezident a je nesporné, že stojí za jednou z najväčších revolúcií v histórii hudby. 

Po smrti milovanej matky v šesťdesiatych rokoch to však už bol iný Elvis. Z nespútaného rockera sa zmenil na speváka melodických balád a piesní štandardného prúdu.

Začal sa správať ako čudák, obával sa o svoj život, trpel depresiami a osobný lekár mu predpisoval lieky úplne na všetko. 

Osudnou sa mu stala práve smrteľná kombinácia liekov, ktorá 16. augusta 1977 nečakane skončila jeho život. 

Náhly odchod kráľa rokenrolu zaskočil milióny fanúšikov na celom svete a mnohí aj po takmer štyridsiatich rokoch veria, že Elvis stále žije.