Foto: archív

Mlčiaca Európa a májové šašlíky

Prvou obeťou vojny je pravda - o občianskej vojne na Ukrajine to platí dvojnásobne

Ľudovít Števko

V čase, keď píšem tieto riadky, dopadajú na Slavjansk kazetové bomby zakázané medzinárodnou konvenciou, ktoré zabili dve deti - dvanásťročného chlapca a šesťročné dievčatko.

Státisícové mesto je z polovice zrovnané so zemou a pripomína ruiny ruských miest z 2. svetovej vojny. 

Tí, čo zúfalo zháňali potraviny či lieky a nestačili sa skryť v protileteckých krytoch a pivniciach svojich zdevastovaných príbytkov, skončili na ulici ako bezmenné obete paľby tzv.

Národnej gardy, čo je eufemistický názov pre neofašistické skupiny ukrajinských dobrovoľníkov. Žeby sa začínali plniť Tymošenkovej vízie o spálenej ruskej zemi?

Kazetová munícia patrí k najukrutnejším zbraniam, aké vymyslel ľudský vražedný inštinkt. Bomba obsahuje stovky bombičiek, ktoré sa rozletia a zasahujú obete v okruhu stoviek metrov.

Nie všetky komponenty bomby však vybuchujú, a tak sa stávajú trvalou hrozbou ako nášľapné míny.

Kazetové bomby zhadzované z lietadiel ukrajinskej armády zabíjajú bez rozdielu tak sebaobranu, ako aj civilné obyvateľstvo, ženy aj deti.

Šéfka slovenskej pobočky Amnesty International Martina Mazúrová, ktorá odhodlane bojuje za práva lesieb a gejov, teraz mlčí.

Mlčí Rus Mesežnikov, zástanca tvrdej politiky Západu voči Rusku, mlčia rusofóbovia Alexander Duleba a František Šebej, aj Štefan Hríb, vychytený žurnalista, uctievajúci v RTVS „inteligentných generálov NATO". 

Z nich mnohí sa preslávili pri bombardovaní Juhoslávie, keď americká kazetová munícia mrzačila srbské deti.

Kiska o intervencii
O úlohe NATO v súvislosti s Ukrajinou hovorili hostia Hríbovej relácie Pod lampou a z niektorých vyjadrení pánov priam sršala nevraživosť k Rusku. 

Bývalý český minister zahraničných vecí Saša Vondra sa slovo Rusi ani nenamáhal vysloviť, hanlivo hovoril iba o „Rusákoch" a velebil NATO ako hrádzu proti údajnej ruskej expanzii.

Posedenie na lampárni tak trochu pripomínalo havlovské opilecké besiedky, na ktoré by si vedel nostalgicky zaspomínať práve Vondra. 

Chýbal tu už len vtip, hodný Hríbovej relácie: „Rusko chce vojnu: len povážte, ako blízko amerických základní si Rusi umiestnili svoju krajinu."

Blízko k podobným vtipom malo aj vyjadrenie novopečeného prezidenta Andreja Kisku po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Rasmussenom: 

„Dnes sme si vedomí toho, že musíme na základe udalostí, ktoré sa udiali na Ukrajine, hovoriť možno o veciach ešte dôležitejších, a to o bezpečnosti, o situácii, ktorá sa deje neďaleko nás, a o vojenskej intervencii v Ukrajine."

Našťastie, väčšina inteligentných Slovákov nepodlieha propagande valiacej sa na nás z masových mediálnych kanálov. A je tu aj fenomén 21. storočia - internet, ktorý nepozná hranice ani ideologické obmedzenia.

Všetko, čo sa človek dozvie na sociálnych sieťach od svedkov priamych udalostí na východnej Ukrajine, označuje poslanec František Šebej za „internetové bahno". 

Čiže pravda môže byť podľa neho len to, čo hovorí americká propaganda. Veď to poznáme: dôvodom na napadnutie Iraku boli Saddámove zbrane hromadného ničenia, ktoré sa nikdy nenašli.

Pravý sektor na Slovensku
Našťastie je u nás čoraz viac dobre informovaných mladých ľudí, ktorí pred americkým a ukrajinským veľvyslanectvom v Bratislave zorganizovali demonštráciu proti vraždeniu civilného obyvateľstva na juhovýchode Ukrajiny. 

Tam som sa stretol s Ruskou Tatianou, žijúcou na Slovensku.

Na východe Ukrajiny má spolužiačku a kamarátky, preto má prostredníctvom dennodenného kontaktu s nimi autentické svedectvá o zúfalej situácii civilného obyvateľstva v Donecku a Luhansku.

 „Kamarátky sa musia počas bombardovania schovávať s deťmi v pivniciach," hovorí Tatiana peknou slovenčinou a pokračuje:

„Z mnohých východoukrajinských miest nie je možné poslať deti na nejaké bezpečné miesto, pretože mestá sú totálne obkľúčené ukrajinskou armádou a ,nacgvardiou', ktorá strieľa aj na autobusy s deťmi. 

Na prvý koridor utvorený pre dvesto detí sa tiež strieľalo. Deti a sprievod ich matiek zažili ďalší šok, keď museli na hraniciach čakať päť hodín, kým ich ukrajinská stráž pustila pešo cez hranice do Ruska."

Tatiana vyťahuje tablet a ukazuje mi amatérske snímky od svojich priateľov z Odeskej oblasti: „Juhovýchod Ukrajiny je celý v krvi. 

V Odese, v budove Profsojuzu zaživa upálili desiatky neozbrojených ľudí, ukrývajúcich sa pred útokmi banderovcov. Pravý sektor má pre horiace ľudské pochodne v Odese posmešný názov ,májové šašlíky'.

S týmto termínom sa môžete stretnúť aj na internetovej stránke Pravého sektora. Európa o tom však nechce počuť.

Sledujem slovenské, ruské a ukrajinské spravodajstvo o udalostiach na východnej Ukrajine a vidím obrovský rozdiel v správach. V západných aj našich médiách sa výčiny ukrajinských fašistov zamlčujú alebo bagatelizujú."

Súhlasím s Tatianou - na Ukrajine sme svedkami najhoršej formy fašizmu, aká v Európe vznikla od čias Hitlerovej tretej ríše, ktorá sa šíri na sociálnych sieťach ako mor.

Pravý sektor už má svoj internetový portál v mnohých európskych jazykoch; v slovenčine ho možno nájsť pod heslom „sk-sk.facebook.com /pages/Pravyi-Sektor-Slovenská-republika" a už aj u nás získal stovky prívržencov. Ako sa zdá, našim úradom to neprekáža.

Nulandovej koláčiky a Obamova pomoc
Dá sa to vôbec pochopiť, že jedni Ukrajinci zabíjajú druhých Ukrajincov preto, že majú iný názor na usporiadanie svojej krajiny? - pýtam sa zámerne trochu nechápavo. 

„Veľa vojakov ukrajinskej armády prešlo na stranu povstalcov, pretože odmietli strieľať do vlastných ľudí.

Velenie ukrajinských jednotiek však dostalo príkaz zastreliť ich od chrbta ako zradcov a mnohé matky zo západnej Ukrajiny ani nevedia, kde sa nachádzajú ich synovia, lebo nemajú šancu o nich čokoľvek zistiť, či sú nezvestní, alebo pochovaní v nejakom masovom hrobe," odpovedá na moju otázku Tatiana. 

Podľa nej je na tom momentálne veľmi zle obkľúčený Doneck, kde dochádzajú ľuďom potraviny, lieky a voda.

Z Ľvova idú transporty ťažkej vojenskej techniky smerom na juhovýchod. Obyvateľov Donecka čakajú ťažké noci, počas ktorých ukrajinské delostrelectvo a letectvo bombarduje všetko - administratívne budovy aj nemocnice a školy.

Médiá ani ľudskoprávne organizácie na Slovensku, podobne ako v celej Európe, humanitárna katastrofa na juhovýchode Ukrajiny nezaujíma.

Reportéri, vzdialení od utrpenia ľudí na miestach bojov v obytných štvrtiach, opakujú iba všeobecné informácie, ktoré im poskytuje ukrajinská pučistická vláda.

Najnovšie správy, ktoré Tatiana dostáva z Luhanska prostredníctvom priateľov, hovoria, že banderovcom z Pravého sektora prisľúbili domy, byty a pozemky na juhovýchode Ukrajiny, ak sa budú aktívne zapájať do bojov na povstaleckých územiach.

Vraj najmä preto páchajú vojnové zločiny genocídy na ruskojazyčnom obyvateľstve. Banderovčina, ako hovoria tamojší ľudia, je Jaceňukovou vládou podporovaná ideológia. 

Niet sa čo čudovať, veď v tej vláde sedia štyria ministri zastupujúci neofašistické zoskupenia.

Prezident USA Barack Obama koncom mája oznámil čokoládovému kráľovi, súčasnému prezidentovi Ukrajiny Petrovi Porošenkovi radostnú zvesť, že USA mienia bojujúcej Ukrajine poskytnúť nepriestrelné vesty, spojovacie prístroje a prístroje na nočné videnie v hodnote päť miliónov dolárov. 

Teda nielen americké koláčiky, aké rozdávala na Majdane Victoria Nuland, Secretary Department of United State, ale konkrétna technická pomoc pre hladujúcu Ukrajinu.

Vo vytúženej Európe sa nám to všetko obracia hore nohami. Tatiana ma prosí, aby som neuvádzal v článku jej priezvisko, lebo Pravý sektor má dlhé prsty - už dostala pár anonymných vyhrážok, že ju zlikvidujú.

Fotografie:
Z demonštrácie pred americkým veľvyslanectvom v Bratislave.