Foto: Vladimír Benko

Koho budú zastupovať?

Erika Lehotszká

Robiť nejaké závery o úspešnosti politických strán v eurovoľbách pri trinásťpercentnej účasti voličov je absurdné, bez ohľadu na to, či sa Richard Sulík alebo Daniel Lipšic rozplývajú od šťastia nad tým, že ich strany získali v Európskom parlamente po jednom kresle. 

Už len samotný fakt, že politickým stranám ako SMK a Most-Híd stačilo na vstup do Bruselu menej ako 40-tisíc hlasov, vyvoláva pochybnosti, či voľby do EP môžu mať na Slovensku prívlastok legitímne.

Oprávnene sa možno pýtať, koho vlastne bude zastupovať poslanec József Nagy, ak dostal iba 14 896 prednostných hlasov a Pál Csáky 19 406 hlasov? 

Komárno, či Dunajskú Stredu? Pravdaže, to isté platí o nových europoslancoch Štefancovi, Škripekovi, Sulíkovi a Žitňanskej.

Tento systém eurovolieb, v ktorom sa volia v prvom rade politické strany a osobnosti až v druhom rade, nie je dobrý pre Slovensko. 

Ak by sa volili osobnosti bez ohľadu na príslušnosť k politickej strane, výsledky volieb by vyzerali inak.

Nemôže byť v poriadku systém, ktorý prisúdil strane SDKÚ-DS nezaslúžene až dva mandáty, hoci KDH, tiež s dvoma mandátmi, dosiahlo oproti SDKÚ-DS takmer dvojnásobok preferenčných hlasov.

Nehovoriac o tom, aký nepomer je medzi volebným ziskom strany Smer a neštandardnými stranami, ktoré sa pýšia svojimi jednomandátovými úspechmi.

Je tu priveľa otázok. Kým politológovia riešia príčiny našej alarmujúcej neúčasti v eurovoľbách, zatiaľ nám uniká fakt, že Slovensko bude mať - tak ako doteraz - nie 13, ale iba 11 europoslancov. 

Alebo si niekto myslí, že Pál Csáky a József Nagy budú zastupovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky?

Fotografia:
Hoci Pál Csáky volil sám seba za europoslanca pod vlajkou a štátnym znakom Slovenskej republiky, len naivný si môže myslieť, že v EP bude zastupovať slovenské záujmy.