Foto: archív
Svet sa ide kompletne doprivatizovať
Z pripravovanej tajnej dohody medzi EÚ a Svetovou obchodnou organizáciou naskakujú zimomriavky
Martin Dugas
Kým sa slovenská demokratická tlač nadchýna pevnosťou štítu, akým naše hospodárstvo nezištne chránia európske inštitúcie, v Bruseli potichu napredujú rokovania o dohode, ktorá nás môže pripraviť doslova o všetko, čo nám dnes garantuje štát.
Po jej podpísaní môžeme jedného dňa zistiť, že niet nemocnice, kde by nás uzdravili s prispením a na zodpovednosť štátu, niet domova pre seniorov, kam by sme umiestnili dôchodcu s podielom systému, na ktorý sa desaťročia skladáme.
Že voda, ktorú vidíme vyvierať a prúdiť do našich potrubí, už nepatrí nám, nerasty, ktoré sa skrývajú v našich horách, už nie sú naše.
Že štátu, ktorý nás má zaštítiť pred špekulantskými žralokmi, vojnovými agresormi či živelnými pohromami, už jednoducho niet.
Na kolená nás môže položiť temer neznámy dokument TISA - Dohoda o obchode so službami, na ktorej bez záujmu verejnosti a médií od apríla 2013 denne pracujú ekonómovia z Európy a krajín, ktoré striehnu na zdroje z Európy.
Ako zmluvné strany tu vystupujú EÚ, zastúpená vtedajšími 27 členskými štátmi, a Svetová obchodná organizácia (WTO) reprezentujúca ďalších 20 zámorských krajín na čele s USA.
Hrozí legálne drancovanie
Dohoda si oficiálne kladie za cieľ „upraviť a harmonizovať podmienky prístupu k obchodu so službami".
Spoza tejto hmlistej formulácie však vystupujú tiene žralokov navnadených na lov vo vodách, ktoré doposiaľ chránia národné štáty.
Práve prostredníctvom služieb sa dravci snažia preniknúť na trhy, ktoré si doteraz tieto štáty strážia a nad ktorými si zachovávajú kontrolu ako nad vlastnými strategickými záujmami. Konečným cieľom je definitívne odstaviť štáty od tejto kontroly.
„My si neuvedomujeme, že hneď ako otvoríme verejné obstarávanie voľnému prístupu akýchkoľvek zahraničných spoločností," varuje politický ekonóm Marián Vitkovič, „otvárame tým aktíva tohto sektora pri prípadnom vymáhaní škôd."
V praxi to znamená, že ak štát prestane vymedzovať okruh spoločností prípustných pre verejné obstarávanie strategických služieb, skorumpovaný úradník môže takúto zákazku exkluzívne uštedriť záujemcovi, ktorý si v dohode bez práva veta zakotví podmienky pre druhú stranu - štát či obec - nevýhodné či priamo nesplniteľné.
Ak ich nedokážeme plniť, siahne po zdrojoch, prostredníctvom ktorých sa mali služby realizovať - v prípade baníctva po nerastných surovinách, v prípade vodárenstva po vodných zdrojoch a ďalšom verejnom bohatstve, ktoré bude legálne drancovať.
V hre je však oveľa širší repertoár - od zdravotníckych zariadení či prevádzok sociálnych služieb, po školy, majetok štátnych úradov alebo ozbrojených síl. „Ide o tichú privatizáciu týchto sektorov," prízvukuje Vitkovič.
Korytnačka bez panciera
Túto hru iniciátorov zmluvy, ktorí sa vzletne predstavujú ako „Skutočne dobrí priatelia služieb", však vyspelejší západ Európy už prekukol.
Sotva prejdú v Nemecku, Rakúsku alebo Holandsku a v ďalších štátoch, kde v nedávnych voľbách dominovali vlastenecké a nacionalistické strany.
Napríklad Francúzi už prijali zákon, podľa ktorého vo výnimočných prípadoch národného záujmu môže štát priamo vstúpiť do inak komerčných vzťahov pri preberaní a získavaní kontroly nadnárodnými spoločnosťami.
Západní odborári, ktorí nemajú klapky na očiach, si takúto legislatívu vydupali aj v priamom rozpore s podmienkami EÚ či OECD.
Slovensko tu pripomína zaspatú a vystrašenú korytnačku, ktorá sa zbavila panciera sociálnej ochrany vlastného obyvateľstva. Vymenila ho za rozleptaný europancier, na ktorý žraloci zmluvami typu TISA žiadostivo dorážajú.
Na druhej strane rokovacieho stola totiž sedia najtvrdší zástancovia voľného obchodu, a ten má často ďaleko od ochrany ľudí. Okrem USA a Kanady nájdeme medzi nádejnými signatármi aj Kostariku, Panamu či Mexiko.
A odtiaľ na nás cez bruselský vetrák zlovestne dýcha chlad s prízrakom predmestských slumov. Národohospodár Vitkovič je skeptický a riešenie už vidí len vo všeľudovom odpore. Je ešte čas sa vzoprieť?
