Foto: TASR/Pavel Neumann

Kiska otriasol Kremľom

Martin Dugas

Ruský prezident s anglickým pokojom čelí nemeckým, francúzskym, britským, americkým i všeeurópskym vyhrážkam sankciami, ktorých cieľom je položiť najväčší štát sveta. 

Ale v stredu 23. júla bolo akiste za zubatými hradbami Kremľa horúco. Vtedy sa totiž za nevyhnutné protiruské opatrenia zasadil sám slovenský prezident Andrej Kiska.

Na stretnutí s nemeckou hlavou štátu Joachimom Gauckom sa stal nekompromisným zasielajúcim rytierom nasledujúceho krutého posolstva Vladimirovi Putinovi: „Európska únia by mala v najbližších dňoch sprísniť sankcie voči Rusku. 

Takýto spoločný postup únie je podľa mňa nesmierne dôležitým krokom."

Ako dôvod tohto „nesmierne dôležitého kroku" označil nový nájomník Prezidentského paláca zostrelenie malajzijského lietadla na Ukrajine. 

Vyšetrovatelia nešťastia síce nedospeli k nijakým záverom a zverejnené informácie i satelitné zábery skôr favorizujú ukrajinské štátne vojská ako pôvodcov tragédie, no Kiska má v celej veci jasno.

Síce v súvislosti s Kiskom je smelé hovoriť o jeho vlastnom názore, ale k názoru s prispením západných tútorov nesporne dospel a svojmu poslušnému učeníkovi si ho nariadil osvojiť prezidentský poradca Martin Bútora, úslužný ctiteľ a modloslužobník americkej demokracie. 

Nevedno, či inžinierovi nariadil vyriecť aj kacírsky výrok, ktorým si dovolil kritizovať Západ: „Problémom je, že únia stále nehovorí jednotným hlasom."

Len pár dní po návrate z Berlína však Kiska svoj výrok zažehlil nezištnou filantropiou, keď svoj prezidentský plat rozdelil medzi desiatku nemajetných rodín. 

Sotva si pritom uvedomoval, že rozhasiť vzťahy s Ruskom môže ohroziť nie desať rodín, ale celý národ, ktorému si predsavzal vládnuť. 

Na to už nemusí stačiť ani jeho obetovaný niekoľkotisícový plat, ba ani 700-tisíc eur, ktoré humanista poberá ročne z vlastníckych podielov spočívajúcich prevažne v jeho starostlivej úžere.