Foto: TASR/AP

Stelesnenie eurobyrokrata

Marek Mahút

Nasledujúci citát by mohol vládcom EÚ poslúžiť ako prológ k manuálu na vodenie za nos a zavracanie stámiliónového stáda hrdých obyvateľov zjednotenej Európy: „Niečo odsúhlasíme a čakáme. Ak nenastane nijaký veľký krik a vzbura, lebo väčšina vôbec nepochopila, čo sa rozhodlo, tak pokračujeme krok za krokom, až kým nebude cesty späť."

Tieto sentencie nevyriekol nikto menší ako čerstvý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Možno si iba neuvedomil, že tým odhalil skutočnú tvár politiky bruselského establišmentu. 

No možno si rovno povedal, že mozgy v hlavách tejto hlúpej masy sú už natoľko vymleté, že nestoja ani za skrývanie skutočných zámerov pri ich výplachu.

Ten, ako z výroku vyplýva, teda nie je jednorazovým krokom, ale procesom masového ohlupovania na pokračovanie: drobnými krokmi a poza chrbát občanov napredovať v skrutkovaní národov do osídel čoraz hlbšej integrácie. 

V tom Juncker naplno využíva svoje danosti prototypu úradníka s fortieľom, ktorým stelesňuje všetku eurobyrokraciu odtrhnutú od života.

Tu už miestami pripomína asociála: nielen pre svoje alkoholické eskapády („na schôdzi EÚ bol opitý na mol, agresívny a vulgárny"), ale aj otvoreným pohŕdaním pospolitosťou na kontinente, ktorý má viesť. 

Týka sa to miliónov voličov najsilnejšej politickej skupiny v europarlamente, Európskej ľudovej strany, aj vyše milióna oduševnených podporovateľov EÚ na Slovensku.

Týka sa to však najmä euroskeptikov, ktorých priamočiarosť - čítaj drzosť - tohto cizelovaného eurobyrokrata priamo uráža. A práve na nich si môže vylámať zuby nielen Juncker, ale celé toto čudesné súštátie.

Pobúrení sú najmä Briti, ktorých budúci rok čaká referendum o výstupe z EÚ a Junckerovo zvolenie jeho stúpencov posunulo k vysnívanej méte. 

Nasledovať by mohlo Francúzsko a ďalšie krajiny, kde v eurovoľbách hviezdili euroskeptici - Fínsko, Dánsko, ale aj Maďarsko by mohli byť ďalšími kockami rúcajúceho sa domina EÚ. Až kým nebude cesty späť.