Foto: archív
Večný tulák
FBI podozrievala Chaplina z protiamerickej činnosti
Gabriela Pastvová
Jeho filmy balansujú na hranici medzi smiechom a plačom, tragikou a komikou, spoločenskou kritikou a sentimentom. Vytváral ich od námetu, cez scenár a réžiu, až po účinkovanie v hlavnej úlohe.
Rozumejú im všetky generácie a národy, pretože tulák Charlie predstavuje pozitívnu silu života v inak chaotickom svete, v ktorom ostáva stále rovnaký a neskazený.
To isté možno povedať aj o jeho predstaviteľovi Charliem Chaplinovi a jeho pozoruhodne pestrom živote, počas ktorého sa z chudobného a stále hladného chlapca stal jeden z najslávnejších filmových tvorcov všetkých čias.
Vychovala ho ulica
Korene filozofie väčšiny Chaplinových filmov siahajú do detstva ako vystrihnutého z Dickensových kníh - plného chudoby a hladu.
Charles Spencer Chaplin sa narodil 16. apríla 1889 v Londýne do rodiny variétnych umelcov. Rok po jeho narodení zanecháva otec rodinu bez prostriedkov a prepadá alkoholu.
Plachý a osamelý Charlie sa mimoriadne naviazal na matku a práve vďaka nej mal už ako päťročný možnosť zahrať si na doskách, ktoré znamenajú svet.
Keď počas vystúpenia stratila hlas, neváhal a s deťom vlastnou gurážou zaspieval jej pesničku on.
Jeho vystúpenie bolo také čarovné, že mu ľudia začali hádzať na javisko mince.
Charlieho reakcia vyvolala salvu smiechu - náhle totiž prestal spievať, pozbieral mince a potom pokračoval v speve, akoby sa nič nestalo.
Bohužiaľ, aj napriek tomuto drobnému úspechu, rodina nemala dostatok peňazí na normálny život. Matka sa odsťahovala do londýnskeho chudobinca a Charlie s nevlastným bratom Sydneym putovali do školy pre chudobné deti a siroty.
Neskôr sa bratia vrátili k mame, tá však nebola schopná postarať sa o nich. Trápili ju migrény, halucinácie a syfilis.
Charlie sa hanbil za biedu, v ktorej sa rodina ocitla a všemožne mame pomáhal - robil poslíčka, kamelota, tlačiara, vyrábal hračky, pracoval v sklárňach, no popri tom všetkom mal na zreteli svoj cieľ - stať sa hercom.
V dvanástich začal pravidelne navštevovať Blackmoreovu divadelnú agentúru a jeho prvé roly - kamelot a sluha - sa príliš nelíšili od toho, čo robil predtým. Po zvyšok života hral iba sám seba a navzdory neľahkému osudu sa rozhodol živiť rozosmievaním ľudí.
Život herca
Po sérii malých divadelných úloh dostal Charlie v roku 1907 konečne angažmán, vďaka ktorému sa zakrátko premenil na filmového herca.
So spoločnosťou Freda Karna sa zúčastnil na európskom turné a o dva roky neskôr odletel do Ameriky, kde sa začala jeho úspešná filmová kariéra.
V štúdiách spoločnosti Keystone Film Company sa zrodila postava večného tuláka Charlieho s fúzmi, bambusovou paličkou, vo voľných nohaviciach a obrovských topánkach.
Ako sám neskôr povedal, k svojmu charakteristickému výzoru prišiel úplnou náhodou: „Nemal som potuchy, ako by mala moja postava vyzerať. Jednoducho som otvoril skriňu a navliekol na seba všetko, čo som videl.
A keďže som sa nemohol rozhodnúť, či mám byť tulák mladý alebo starý, pridal som mu ešte fúzy, aby nebolo také ľahké určiť mu vek."
Chaplin sa filmovému remeslu naučil veľmi rýchlo a po roku už režíroval a strihal svoje vlastné filmy. Netrvalo dlho a svoju grotesku doviedol až na vrchol dokonalosti.
Hovorieval, že deň bez smiechu je premárneným dňom a na margo svojich schopností sa vyjadroval lakonicky: „Všetko, čo potrebujem na nakrútenie komédie, je park, policajt a krásne dievča."
Po sérii policajných grotesiek zaznamenal Chaplin obrovský úspech s nemou melodrámou Kid zachytávajúcou príbeh osamelého chlapca, ktorého sa ujme tulák.
Chaplin do tohto filmu vložil množstvo spomienok na vlastné detstvo prežité v chudobe na predmestí Londýna.
V roku 1919 sa stal spoluzakladateľom spoločnosti United Artists, pod ktorej značkou natočil svoje najvydarenejšie filmy Svetlá veľkomesta a Moderná doba.
V druhom spomenutom zaznelo niekoľko slov a na konci filmu pieseň, ktorú síce spieval samotný Chaplin, no jej text nedával nijaký zmysel.
Išlo o recesiu - Chaplin sa snažil dokázať, že film sa aj naďalej zaobíde bez hovoreného slova. Išlo o vopred prehratý boj a bolo nevyhnutné prispôsobiť sa novej ére.
Jeho zvukové filmy však boli napriek obavám rovnako úspešné ako tie nemé. Prvý a azda najznámejší Chaplinov zvukový film Diktátor bol aktom vzdoru proti Hitlerovi a nacizmu.
Film, v ktorom Chaplin vytvoril dvojrolu židovského holiča a diktátora Hynkela, rozpútal vlnu nevôle proti jeho tvorcovi - obviňovali ho z vojnového štvania, neamerickosti, židovstva.
V začiatkoch vojny totiž americká vláda nemala záujem ťahať sa za prsty s Hitlerom a Chaplinovho Diktátora ostro odsúdila.
Podvratný element
Chaplin sa nikdy netajil svojimi sympatiami k ľavici. Na začiatku 2. svetovej vojny verejne vyzýval americkú vládu, aby čím skôr otvorila front na západe a tým pomohla Rusku dostať situáciu pod kontrolu.
Na pokyn Edgara Hoovera sa o Charlieho začala intenzívne zaujímať FBI a viedla o ňom rozsiahle záznamy.
Podozrievali ho zo spolupráce s komunistami a obviňovali z protiamerickej činnosti.
Úradom bol podozrivý i fakt, že napriek rokom prežitým v USA, Chaplin nikdy nepožiadal o americké občianstvo. Svoj rozsudok si podpísal vyhlásením, že komunizmus nie je choroba.
V roku 1952 sa Charlie s rodinou vydal na krátku návštevu rodného Anglicka. Na lodi mu oznámili, že Edgar Hoover zrušil jeho povolenie na pobyt a Chaplin bol príliš hrdý na to, aby americké úrady žiadal o víza.
V USA teda nechal väčšinu svojho majetku a rozhodol sa usadiť vo Švajčiarsku. Jeho manželka Oona sa vrátila do USA, speňažila väčšinu ich majetku a potom sa amerického občianstva zriekla.
Chaplin sa do USA vrátil iba raz v roku 1972 si prebral Oscara za celoživotné dielo. Bol to jeho druhý Oscar prvého získal ešte v roku 1929 za svoj film Cirkus.
Dôvod, prečo nebol na Oscara nominovaný častejšie, bol prozaický - Charlie v roku 1930 zo žartu použil sošku Oscara v jednom zo svojich filmov ako zarážku do dverí, čím rozhneval Akadémiu, a tá preto odignorovala jeho ďalšie filmy.
Charlie a ženy
Jednou z kontroverzných stránok Chaplinovho života bol záujem o výrazne mladšie ženy. V roku 1918 sa po krátkej známosti oženil so šestnásťročnou herečkou Mildred Harrisovou.
Mali syna, ktorý však zakrátko umrel, a manželia sa po dvoch rokoch spolužitia rozviedli - Chaplin obvinil manželku z lesbickej aférky, ona ho označila za sexuálneho maniaka.
Po krátkom romániku s poľskou herečkou Polou Negri sa Charlie zamiloval do šestnásťročnej herečky Lolity „Lity" Grayovej, ktorú si vzal napriek dvadsaťročnému rozdielu.
Mali spolu dvoch synov - Charlieho a Sydneyho, ich manželstvo však bolo jednou veľkou katastrofou a povráva sa, že práve zväzok Charlieho a Lity inšpiroval Vladimira Nabokova na napísanie románu Lolita.
Po šesťročnom manželstve s herečkou Paulette Godardovou našiel Charlie konečne pokoj po boku o tridsaťšesť rokov mladšej Oony O‘Neillovej, ktorá mu porodila osem detí a zostala s ním po zvyšok života.
Charlie Chaplin nemal rád Vianoce a je príznačné, že tento svet opustil práve 25. decembra 1977. Zo stránok novín sa však nevytratil - rok po jeho pohrebe šokovala svet správa, že rakvu s jeho pozostatkami uniesli.
Páchateľov sa zakrátko podarilo odhaliť a Charliemu bol konečne dopriaty zaslúžený odpočinok.
V osemdesiatych rokoch Chaplinovo meno opäť rozvírilo hladinu - na povrch totiž vyplávalo, že FBI sledovala Chaplina takmer päťdesiat rokov, jeho spis obsahoval 1 900 strán a bol označený za tzv. podvratný element.
Napriek prenasledovaniu a škandálom, ktorými sa ho snažili zdiskreditovať, mal Charlie Chaplin dlhé desaťročia obrovský vplyv na celú spoločnosť.
Rozosmial viac ľudí ako ktokoľvek iný a zmenil spôsob nazerania na svet. Jeho filmy boli pre každého - aj pre chudobných a menej vzdelaných, plné súcitu a porozumenia.
Boli o ňom - o osamelom tulákovi, ktorý sa po celý život riadil vlastnými pravidlami. Ľuďom, ktorí strácali nádej, hovorieval: „Smiech je vyjadrením vzdoru. Musíme sa smiať vlastnej bezmocnosti proti prírodným silám, pretože inak by sme sa zbláznili."
Fotografie:
Charlie Chaplin a Jackie Coogan vo filme Kid z roku 1921.
