Foto: archív
Po Ukrajine Bielorusko?
Scenár rozvratu, ktorý Západ za posledný rok predviedol v Kyjeve, má čoskoro pokračovať v Minsku
Martin Dugas
Krvavé udalosti na Ukrajine za posledný rok sa javia ako hrozivý predobraz oveľa dramatickejšieho vývoja, ktorý Brusel a Washington plánujú v najbližšom čase v susednom Bielorusku.
Ako rozbuška majú poslúžiť blížiace sa prezidentské voľby v Bielorusku, kde USA plánujú rozsiahle masové nepokoje proti súčasnej hlave štátu Alexandrovi Lukašenkovi a celému tamojšiemu politickému systému.
Cieľom je privodiť prevrat podobný tomu na Ukrajine, aby čo najbližšie „dýchali na krk Rusku".
Pozorovatelia však upozorňujú, že takéto pokusy o destabilizáciu situácie v Minsku môžu „mať katastrofálne následky pre samotnú EÚ, ktorej ekonomiku už teraz sužuje vážny vred spôsobený jednostrannými krokmi eurobyrokratov na Ukrajine".
Moskva sa nebude prizerať
Destabilizácia Bieloruska môže viesť k úplnému prerušeniu dialógu medzi Ruskom a Európou. Ohrozila by totiž osud Eurázijskej ekonomickej únie, na ktorej už roky aktívne pracujú ruské vlády.
Udalosti na Ukrajine pritom jasne ukázali, že Moskva je pripravená akýmikoľvek prostriedkami presadzovať svoje zahraničnopolitické záujmy v postsovietskom priestore.
A neradno sa spoliehať na to, že Kremeľ ostane pasívnym pozorovateľom rozvratu situácie v štáte, ktorý sa ukazuje ako jeho hlavný spojenec na medzinárodnej scéne (na úvod rusko-bieloruskej integrácie Minsk dostal od Moskvy viac než 60 miliárd dolárov finančnej pomoci vo forme dotácií, kreditov a iných výhod).
Politické a hospodárske dividendy z hry s bieloruskou kartou, podobne ako s ukrajinskou, už dostal Washington.
Chaos na východných hraniciach EÚ totiž má za následok bližšie primknutie ekonomiky EÚ k americkému trhu a presadenie plánu transatlantickej zóny voľného obchodu, v dôsledku čoho sa Európa dostane do ešte väčšej závislosti od USA.
Naopak, na východ od týchto hraníc sa najmä Rusko stáva katalyzátorom politických a hospodárskych reforiem v Bielorusku.
Pre Minsk je jedinou alternatívou pokračovať v spoločnej a zhodnej zahraničnej politike s Moskvou a nedovoliť rozširovanie súčasného ohniska napätia na hraniciach s EÚ.
Do jeho rozdúchavania sú zapojené reakčné sily v Európe i v USA, ktoré stále uvažujú v kategóriách studenej vojny.
Bielorusi stoja za Lukašenkom
Práve zo Západu tiež hrozia snahy o vystupňovanie hystérie proti bieloruskému režimu a zosadenie Lukašenka v nastávajúcich prezidentských voľbách.
Oproti skrytému propagandistickému vymývaniu mozgov i priamemu vyvolávaniu silovej konfrontácie s krvavými konfliktmi, aké zažil pred rokom Kyjev, stojí verejná mienka bieloruského obyvateľstva vo vzťahu k svojej vláde.
Ľudia tu na rozdiel od obyvateľov štátu ich južného suseda nepodliehajú masovej hystérii, ktorá sa podpísala na vývoji ukrajinskej krízy.
Podľa britského denníka Guardian popularita súčasného bieloruského prezidenta zaznamenáva významný nárast práve od začiatku ukrajinskej krízy.
„Napriek zhoršeniu ekonomických podmienok Lukašenkov rating od decembra vzrástol o päť percentuálnych bodov a dosiahol súčasných 39,9 percenta," uvádzajú britské noviny.
Výpovedná hodnota tohto prieskumu je o to vyššia, že nie je výsledkom práce domácich anketárov, Západom podozrievaných z manipulácie, ale prestížneho britského ústavu Independent Institute.
Vo výslednej správe sa uvádza, že počet Bielorusov označujúcich smerovanie krajiny ako správne vzrástol z 31,9 na 41,3 percenta, čo je najvyšší vzostup za posledné tri roky.
„Je dobré, že Lukašenko zotrval pri moci 20 rokov," vyjadrila sa jedna z opýtaných obyvateliek Minska. „Na Ukrajine už vystriedali štyroch prezidentov a vidíme, ako to dopadlo. Tu je mier a stabilita."
Preto je dôležitý hlavne ďalší záver prieskumu: „Oslovení ocenili najmä stabilitu vývoja v ich krajine." Tá sa im určite zíde v úsilí odvrátiť prízrak občianskej vojny, aký nad ich krajinou práve začína nebezpečne visieť.
Fotografia:
Bude mať prezident Lukašenko silu odvrátiť hrozbu nepokojov a občianskej vojny, ktorú v Bielorusku pripravujú USA?
