Foto: Ľudovít Števko

Nevítaný hosť

Fašista! kričali na ukrajinského prezidenta Bratislavčania

Ľudovít Števko

Fašista, fašista! Skandovalo niekoľko desiatok mladých ľudí, keď sa v bráne Prezidentského paláca v Bratislave objavila postava Petra Porošenka v sprievode Andreja Kisku.

Obaja prezidenti sa lúčili so strojenými úsmevmi v navlas podobnom americkom štýle. 

Nikto tu však nemával na pozdrav zástavkami spriatelenej krajiny ako by sa patrilo, mávalo sa iba zástavami Novoruska - východoukrajinskej enklávy, proti ktorej vedie ukrajinská armáda trestnú výpravu v krvavej občianskej vojne.

Oligarcha podozrivý z korupcie
Ukrajinský prezident Petro Porošenko nie je mužom, akému by informovaní ľudia boli ochotní vyjadrovať hoci aj najmenšie sympatie. 

Mafiánska minulosť jeho otca, ktorý si po rozpade Sovietskeho zväzu založil živnosť v distribúcii drog, prostitúcii a obchode so zbraňami vyniesla aj synovi nemalé bohatstvo.

Otca síce aj s jeho kumpánmi zatvorili, ale základy porošenkovského impéria boli položené. Bezprecedentné rabovanie štátneho majetku umožnilo vznik novej triedy ukrajinských oligarchov, ktorí svoje ozbrojené gangy využívali na presadzovanie vlastných záujmov.

Petro Porošenko v tom nebol výnimkou. Získal moc a politický vplyv na kakaových bôboch, raketovým tempom sa dopracoval k titulu Čokoládový kráľ a s majetkom 1,6 miliardy dolárov sa stal 130. najbohatším mužom planéty. 

Agentúra Forbes uvádza, že súčasný prezident Ukrajiny sa volal pôvodne Waltzman a priezvisko Poroš si osvojil po matke.

Podľa tejto agentúry „Porošenko je jednou z najohavnejších figúr ukrajinskej politiky a vedie zoznam najskorumpovanejších osôb v tejto krajine..." Agentúra Forbes nebola jediná, ktorá sa o miliardárovi z Ukrajiny vyjadrovala nelichotivo.

Americký denník Washington Post napísal, že Porošenkova povesť je diskreditovaná vierohodnými obvineniami z korupcie.

Podobné negatívne charakteristiky podával v roku 2006 štátnemu departmentu USA aj americký veľvyslanec v Kyjeve John Herbst a jeho zástupkyňa Sheila Gwaltney. Názory sa však rýchlo menia: dnes je tento pán priateľ Američanov a náš prozápadný spojenec.

Majiteľ televízie
Na dokreslenie profilu hlavy ukrajinského štátu treba uviesť, že ako prezident stále vlastní televízny Kanál 5, ktorý je hlásnou trúbou protiruskej propagandy a podporovateľom extrémne nacionalistických tendencií, vedúcich k fašistickým náladám časti ukrajinskej spoločnosti. 

V protiruskej hystérii a volaním po totálnej vojne s Ruskom sa oligarcha Porošenko nelíši od ostatných oligarchov, ktorí svoje súkromné prápory hrdlorezov využívajú na bezohľadný boj proti ruskojazyčnému obyvateľstvu na východe Ukrajiny.

Je zamračené popoludnie, ukrajinský prezident si za piskotu obecenstva na nádvorí Prezidentského paláca sadá do opancierovanej limuzíny. Odkiaľsi spoza kordónu policajtov sa vynorí redaktor verejnoprávnej RTVS a provokuje dav hlúpymi poznámkami.

Vraj bol v Kyjeve a pomery na Ukrajine dobre pozná, preto nesúhlasí s pokrikmi Fuj - fašista! Pritakáva mu reportérka ukrajinskej televízie 1+1, ktorú vlastní americká spoločnosť CME.

Nikomu sa nechce dať sa s nimi do reči, len jedna pani stredného veku neodolá a vysvetľuje reportérke CME plynnou ruštinou, prečo je Porošenko na Slovensku nevítaný hosť. Dav vie svoje. 

Mohutne skanduje svoj protest, až kým prezidentská limuzína s policajnou eskortou nezmizne z dohľadu.

Práve vo chvíli keď píšem tieto riadky, dostávam správu, že v Mariupoľskej nemocnici sa nachádzajú traja zranení opolčenci (po našom separatisti), ktorým chystajú ozbrojenci dobrovoľníckeho bataliónu Kyjev „ukážkovú" popravu, teda čosi v štýle popráv zajatcov Islamistického štátu ISIS. 

Správu som si overil aj z iných zdrojov a ukazuje sa, že je pravdivá, podobne ako mnohé iné vojnové zločiny neofašistických práporov Pravého sektora, ktoré pod rôznymi názvami ako Azov, Ajdar, Donbas a pod. operujú na východe Ukrajiny ako trestné batalióny ukrajinskej Národnej gardy.