Foto: archív

Tancujúca identita

Neokominterna sa cíti taká silná, že sa už prestala pretvarovať

Ján Litecký-Šveda

Pokiaľ my sme už dlhé desaťročia naučení brániť svoju identitu - najsamprv proti Maďarom, neskôr proti Čechom, väčšina západnej Európy mala v tomto ohľade život oveľa jednoduchší.

Aj preto ľudia zo Západu veľmi často nerozumejú takým organizáciám, ako je Matica slovenská.

Kyjak menom extrémizmus
Ale - všeličo sa už začína meniť. Najmä pričinením ľavičiarskych intelektuálov, ktorí po roku 1968 ovládli verejný diskurz a svoje globalistické ciele už začínajú presadzovať nielen mudrlantskou propagandou, ale aj nezakryto totalitne. 

Všetky demokratické pravidlá, na ktoré sa donedávna odvolávali, už sú im odrazu na ťarchu. Jednoducho - neokominterna sa cíti taká silná, že sa už prestala pretvarovať.

Totalitné metódy začali presadzovať najmä odvtedy, keď čoraz viac občanom začalo dochádzať, že napríklad ich idea multikulturalizmu (MK) nie je nič iné, ako nenávistná snaha zničiť Európu aj s jej tradíciami a vygumovať ju z histórie.

(Teraz vynechám ďalšie ich úchylky ako feminizmus, gender, antidiskrimináciu, útoky na rodinu, tzv. moderné umenie a spol.)

Okrem toho, že majú v rukách rozhodujúce médiá, kde bez argumentov „chirurgicky" operujú pomocou kyjaka menom extrémizmus, ktorý si sami vystrúhali, organizujú a platia aj svoje úderky, ktoré z neznámych dôvodov nazvali Antifa, kde máme novodobý fašizmus ako na dlani, aj s jeho nezakrytými výzvami k brutálnemu násiliu. 

Nezávislí intelektuáli na toto poukazovali už dávnejšie, no keďže masmédiá ich nepustia k slovu, bolo to stále len v intelektuálnej rovine zapadnutej diskusie, ktorá nikdy nevyvolala nejakú mimoriadnu reakciu.

No so zvýšeným tlakom globalistov začína rásť postupne aj odpor. A začali sa zobúdzať a dokonca organizovať už aj mladí, o ktorých si novodobí vládcovia mysleli, že sú už dávno spoľahlivo spacifikovaní pomocou pop music, Hollywoodu a drog.

Bloc Identitaire
Jedno z takýchto hnutí, ktorému sa zatiaľ podarilo najviac zviditeľniť, je francúzske identitárne hnutie Bloc Identitaire.

Jeho začiatky sa kladú ešte do roku 2003. V roku 2004 skupina mimoparlamentných aktivistov v Nizze otvorila tzv. Dom identity, neskôr nasledovali takéto strediská v Lyone a v Nimes.

Identitu definovali ako trojnásobnú príslušnosť: k regiónu, národu a Európe. V roku 2009 dokonca zorganizovali medzinárodné stretnutie s názvom Convention identitaire v Orange a myšlienky identitárneho hnutia sa začali postupne rozširovať aj do ďalších krajín.

Identitárne hnutie sa stručne definuje ako celoeurópske hnutie mladých na zachovanie etnokultúrnej identity. Poukazujú na nebezpečenstvá masového prisťahovalectva a postupné napredovanie islamu. 

Zdôrazňujú demokratické základy a špeciálne sa dištancujú od rasizmu a nacizmu. Poukazujú na absolútnu absenciu demokracie pri presadzovaní MK, ktoré hraničí s totalitarizmom.

Veľmi jednoducho argumentujú, že práve identita je základný kameň zachovania rôznosti. Ako znak vyhovujúci každému Európanovi si vybrali okrúhly štít Sparťanov z filmu 300, na ktorom je štylizovaná grécka lambda, prvé písmeno slova Lakedaimon, čo je grécke pomenovanie Sparty. 

Netreba hádam veľmi pripomínať, že film je o hrdinskom boji Európanov proti ázijským votrelcom.

Obsadenie obsadenia
Keďže je to hnutie mladých, nielenže občas cituje aj všadeprítomnú pop kultúru, ale zachováva si aj mladú myseľ, takže ich akcie a protesty sú kreatívne a provokatívne, rovnako ako nenásilné a konštruktívne. Pre stretnutia rovnako naladených mladých sa usporadúvajú letné tábory.

Naposledy začiatkom augusta 2013 v Attersee. Jedna z najznámejších akcií sa konala 20. októbra 2012, keď skupina aktivistov obsadila strechu rozostavanej mešity v Poitiers. 

Medzi vystavenými plagátmi sa vynímal ten s číslom 732, čo je rok, keď Karol Martel v bitke pri Poitiers zastavil islamskú inváziu.

Ich hlavná požiadavka bola, aby o stavbe mešity prebehlo ľudové hlasovanie. Neslýchané, takže strážcovia demokracie štyroch aktivistov ihneď zatkli, čo vyvolalo búrku protestov a solidárne akcie v celej Európe. Pomerne veľa organizovaných buniek je už v Nemecku, ale aj v susednom Rakúsku.

A upozorňujú na seba štýlovo - vo Viedni napríklad skupina mladých zorganizovala Hardbass Mass-Attack, keď v októbri 2012 za zvukov „bass & drums" tancovali pred strediskom Caritas pod heslami ako Vybasovať multikulti či Roztancujme toleranciu... Samozrejme, že od neomarxistov sa im ušli iba nadávky a hrozby, najmiernejšia bola o „tanečnom rasizme".

Nedávno dokonca manifestačne obsadili viedenský kostol vďakyvzdania, kde predtým boli „ubytovaní" emigranti, pod heslom Obsadenie obsadenia. 

Rovné práva pre všetkých, nie? Pekný názov mala aj nedávna akcia z poslednej zimy vo Francúzsku, keď rozdávali jedlo a šaty chudobným pod heslom Socialisti rozdávajú ilegálom, my chudákom.

Politicky korektní matičiari
U nás zatiaľ netreba zakladať nijaké identitárne bunky. Sčasti preto, lebo islamizácia je u nás iba v plienkach, no a potom preto, lebo už ich našťastie dávno máme v podobe miestnych odborov Matice slovenskej. Dokonca sú aj odbory mladých matičiarov (OMM).

Na druhej strane, nezaškodilo by, keby sa práve títo trochu inšpirovali svojimi rovesníkmi zo Západu a vniesli do svojich akcií aj trochu mladíckeho rozmaru a veselosti. Aby nepôsobili tak bodro funkcionársky, ako by to bolo iba pokračovanie SZM. Takto svojich rovesníkov veľmi neoslovia.

Napríklad pri poslednej akcii OMM, pri výročí úmrtia M. R. Štefánika, išli mimoriadne politicky korektne manifestovať k dehonestujúcej Štefánikovej soche pod českým levom pri bratislavskej Eurovei. 

My starší predsa čakáme na prísľuby mladosti, a keďže my si už asi proti presile československých eštebákov, ktorí sú ešte stále na všetkých možných pozíciách, veľmi nepomôžeme, čakáme, že raz sa ďalšej generácii podarí odstrániť tento potupný symbol českej kolonizácie Slovenska.

Od mladých by som skôr čakal, že tam prídu s nejakým šapitó, aby ukázali, kam taký lev patrí, prípadne, že Štefánikovi aspoň na slávnosť oblečú parádny divadelný oblek generála. A možno ani také mreže, ktoré by symbolizovali ZOO na nesprávnom mieste, by nezaškodili. Možností je habadej.

Ešte viac by sa mladí mohli vyšantiť pred Slovenským národným múzeom, kde je socha jedného mäsiarika. 

Napríklad postriekať ochrannou žltou alebo oranžovou farbou, tak ako sa pomaľovali liatinové poklopy v niektorých mestách, aby bezdomovci nemohli v zbere speňažiť takú kopu farebného kovu, na ktorú určite túžobne zazerajú.

Prípadne dať mu batôžtek na cestu domov, a ak by sa rozhodol na cestu po Dunaji, dať mu aj bezplatné kurzy plávania. Samozrejme, že tu nikoho nenavádzam na protizákonnú činnosť, pretože každý si sám musí uvedomiť, kde sa končí provokácia a začína sa trestný čin.

K ozajstnej mladosti patrí okrem veselosti a otvorenosti mysle aj nekompromisný postoj, ktorý ešte veľmi nenahlodali malé popáleniny. A provokácia, ktorá ukazuje, že sa nevzdávame, že máme oči stále v rovnakej výške ako protivník.

To len starci sú plní kompromisov a vyčkávania. K plnohodnotnému životu, aj politickému, potrebujeme obidva postoje - stareckú skepsu rovnako ako mladícke nadšenie. A momentálne nám toho nadšenia treba ešte viac ako všeobecne rozširovanej skepsy.

Fotografie:
Jedna z protestných akcií francúzskeho identitárneho hnutia Bloc Identitaire.

Mladí matičiari boli pri výročí úmrtia M. R. Štefánika mimoriadne politicky korektne manifestovať pod dehonestujúcou Štefánikovou sochou pod českým levom pri bratislavskej Eurovei.