Foto: archív

Najstaršia výbušnina

Čierny strelný prach sa spočiatku využíval iba v zábavnej pyrotechnike

Peter Filipko

Ťažko možno nájsť civilizáciu, ktorá by obohatila svet o toľko vynálezov a objavov ako Číňania.

Hodváb, porcelán, papier, kompas či dáždnik - to je len zlomok toho, čo ľudstvo vďaka nim dodnes využíva. Čínski alchymisti ako prví namiešali aj zmes, ktorá významne ovplyvnila rozvoj vojenského priemyslu - čierny strelný prach.

Od ohnivých kopijí k bombám
Číňania bežne využívali oheň ako zbraň už v 5. storočí. O dvesto rokov neskôr objavili budhistickí mnísi v severnej Číne na povrchu zeme dusičnan draselný, nazývaný aj liadok. 

Taoistickí alchymisti, neúnavne hľadajúci elixír života, s ním začali robiť pokusy a dlho ho používali najmä na výrobu rôznych liečiv.

Ako aj pri mnohých iných významných objavoch, úplnou náhodou sa dostali k vysokohorľavej zmesi. 

Keď ho zmiešali so sírou, síranom arzénu a medom a zmes zahriali, začal sa z nej valiť dym a plamene. Podľa historických prameňov ničivý požiar spálil celú budovu, čo pravdepodobne podnietilo úvahy o možnom využití novej zmesi v boji.

Návod na výrobu prvého strelného prachu bol štátnym tajomstvom. Číňania ho spočiatku používali len pri zábavných predstaveniach v ohňostrojoch. 

Množstvo konfliktov medzi jednotlivými čínskymi dynastiami, vládnucimi v rôznych častiach krajiny, však veľmi rýchlo vyvolali záujem o jeho vojenské využitie.

Dôležitým zistením bol fakt, že väčšie množstvo dusičnanu draselného v zmesi spôsobuje jej vybuchnutie. Netrvalo dlho a svetlo sveta uzreli rôzne bomby, granáty a rakety.

Pravdepodobne prvou zbraňou, využívajúcou strelný prach, boli ohnivé kopije: čínski vojaci natreli kopije výbušnou zmesou a ukladali ich do pohyblivých stojanov. 

Potom ich zapálili a nasmerovali na nepriateľa, aby si tak kryli ústup. V boji používali aj primitívne pušky - bambusové rúrky naplnené strelným prachom a kamienkami, ktoré zapálili a z malej vzdialenosti namierili na nepriateľa.

Prvé bomby vyrábali Číňania z kúskov odrezaného a vysušeného bambusu, naplneného ostrými keramickými črepmi.

Zvonku ich natreli zmesou strelného prachu a potom zapálili. Bomby postupne získali zaoblený tvar, obaľovalo ich pevné alebo krehké puzdro a zmenila sa aj náplň - ku keramickým črepom pribudli kúsky starého železa a fekálie, ktoré infikovali rany.

Neskôr pridávali aj chemikálie, vylučujúce jedovatý dym. Trvalo niekoľko storočí, kým prišli na to, že ak sa zápalná zmes uzavrie do hlavne dela, možno ju vystreliť do oveľa väčšej vzdialenosti. Prvé delá tvarom pripomínali vázy a plnili sa podobnou zmesou ako bomby.

Prosperujúci biznis
Zhruba v 13. storočí prenikli chýry o strelnom prachu do arabského sveta a spolu s alchymistami sa výbušná zmes dostala do Európy. V priebehu jedného storočia sa z výroby zbraní stal prosperujúci biznis.

V stredoveku sa produkcii strelného prachu venovali alchymisti a každý z nich mal svoj vlastný recept. 

Jeden zo zachovaných návodov vraví, že treba zmiešať petrolej a tekutú smolu so sírovým olejom, zmes dať do džbána a zahrabať do konského trusu na 15 dní.

Hoci sa najstaršia výbušnina na svete vyrába dodnes, jej receptúra prešla mnohými zmenami. V súčasnosti ju tvorí 75 percent liadku, 15 percent dreveného uhlia a 10 percent síry.

Jedna čajová lyžička zapáleného strelného prachu za jednu stotinu sekundy vyprodukuje približne päť litrov horúceho plynu. 

Ak je zmes v uzavretej nádobe, vznikne obrovská tlaková vlna, spôsobujúca explóziu. Dokáže vystreliť náboj zo zbrane alebo dokonca vyniesť raketu do vzduchu.

Čierny strelný prach bol takmer päť storočí jedinou známou výbušnou látkou na svete. Vývoj chémie umožnil výrobu množstva ďalších vysokovýbušných látok a horľavín, ktoré ho postupne vytlačili z pozície výhradného streliva.

Stredoveký strelný prach je v porovnaní s modernými horľavými látkami pomerne málo výbušný a pri výstrele vzniká veľké množstvo dymu. 

Keďže sú však jeho pyrotechnické vlastnosti detailne preskúmané a jeho výroba je pomerne lacná, stále sa využíva ako trhavina v lomoch a v zábavnej pyrotechnike.