Glosár Mariána Tkáča

„Ešte sa párkrát vyspíme a sú tu Vianoce," zdôvodňoval som mojim školákom, prečo im nemôžem zvýšiť vreckové. 

 „Inak by sme aj s Ježiškom, ktorého sponzorujem, nemali na darčeky a museli sa zadlžiť." Tí mi hneď oznámili, že Vianoce sú tu už dávno a babka, moja mama, stará katolíčka, to pod vplyvom reklám aj dosvedčila.

Že už pred Martinom, ktorý tohto roku prišiel aspoň na niekoľko hodín na bielom koni (a potom z neho prestúpil na MHD), sa v našich obchodných reťazcoch so zahraničným kapitálom začala vianočná kampaň.

A že banky ponúkajú pôžičky, ktoré dva mesiace nebude treba splácať. 

Veruže sme sa dožili: už reťazce nebudú vytriasať z vreciek nášho peňažne a bankovo nevzdelaného a aj inak ohlupovaného národa koruny ihneď, ale až o dva mesiace, o dva roky to už budú eurá, ó Bože, to už bude iný biznis!

Len-len, že sme sa s mamou nezasekli pri našej večnej dileme: kým ja tvrdím, že zahraničný kapitál je pre nás spásou, mama si kdesi prečítala, že na rozdiel od bicykla a človeka kapitál dušu nemá, že sem prichádza len preto, aby sa tu „operil", a potom fuk inam.

Dokonca vytiahla tri princípy klasického ekonóma Davida Ricarda, ktorý už v roku 1817 tvrdil, že kapitál nesmie mať možnosť prechádzať zo štátov s vysokými mzdami do štátov s nízkymi mzdami, že obchodná bilancia medzi takými štátmi musí byť v rovnováhe a že v oboch štátoch musí byť plná zamestnanosť.

„Božemôj," rozčúlil som sa ja, vzdelaním ekonóm, „veď to by sa nekonal nijaký dovoz a vývoz kapitálu! Aké šťastie, že už žijeme v 21. storočí, že vládne sloboda, je nám fajn, bohatneme, ako sa len dá a nikto nás za to neprenasleduje, len sem-tam pohrozí vyhodením z vlády. 

A keď dajaký usilovný sudca niekoho z podnikateľov bez klapiek aj zavrie, máme našťastie aj iné súdy, a tie rozhodnú naozaj naslepo. Teda so zaviazanými očami."

Predstavte si, v tom sme sa s mamou zhodli: máme spravodlivé súdy a jedny z najvyšších cien benzínu a potravín vo vzťahu k našim príjmom, a to ešte ceny chleba a iných potravín riadne podskočili.

Isteže, v celom svete je to tak, ale ja spolu s mamou sa tešíme, že u nás sa tým zabíja aj iná mucha: už teraz sa výškou cien vyrovnáme západnému svetu a po prijatí eura už ceny naozaj nebudú musieť rásť. Potom už prídu na rad iba naše platy a dôchodky. Bože, už aby to čím skôr bolo za nami!