Foto: SITA

Monitor zahraničných udalostí

Spomínali na Arafata
Desaťtisíce Palestínčanov sa zhromaždili v meste Gaza, aby si pripomenuli tretie výročie smrti svojho lídra Jásira Arafata, ktorý zomrel 11. novembra 2004. Ide o najväčšie zhromaždenie organizované hnutím Fatah odvtedy, čo moc v pásme Gazy prevzalo hnutie Hamás. Prívrženci Fatahu vylepili ulice Gazy svojimi žltými vlajkami a portrétmi Arafata. Spomienka na úmrtie Arafata sa začala pochodom v utečeneckom tábore Burajdž v pásme Gazy, kde pri konflikte s políciou Hamásu utrpeli zranenia dvaja ľudia. Pri Arafatovom hrobe v Ramalláhu na Západnom brehu sa prihovoril tisícom Palestínčanov prezident Mahmúd Abbás. V Ramalláhu otvorili nové mauzóleum zosnulého palestínskeho lídra. Komplex z bieleho mramoru stojí v oblasti, kde Arafat prežil v obkľúčení izraelských síl posledné dva roky svojho života. Na výstavbu mauzólea, v ktorom sa nachádza aj mešita a múzeum, dohliadala Arafatova nadácia, ktorú založili s úmyslom zachovať historické dedičstvo laureáta Nobelovej ceny za mier.

Odsúdenie blokády USA proti Kube
Po šestnásty raz odsúdilo v OSN blokádu USA proti Kube, keď 184 štátov zahlasovalo proti tomuto genocídnemu opatreniu. Pri hlasovaní sa len jeden štát zdržal hlasovania a štyri boli proti prijatiu príslušnej deklarácie predloženej kubánskou delegáciou. Dokument obsahuje požiadavku k americkej vláde, aby bezpodmienečne zrušila blokádu, ktorá za 48 rokov svojho trvania spôsobila ostrovu priame hospodárske škody presahujúce sumu 89 miliárd USD.

Musí sa ospravedlniť Chávezovi
Venezuelský prezident Hugo Chávez vyhlásil, že od španielskeho kráľa Juana Carlosa požaduje ospravedlnenie za nevhodné napomenutie počas Iberoamerického samitu v čilskom Santiagu. „Španielsky kráľ sa musí nejakým spôsobom ospravedlniť, pretože na mňa zaútočil," povedal Chávez. Slovný konflikt na summite vyvolalo Chávezovo obvinenie, že Aznar podporoval venezuelský prevrat v roku 2002, pre ktorý musel nakrátko opustiť prezidentský post. Bývalého premiéra opakovane označil za „fašistu". Súčasný španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero požiadal Cháveza, aby sa vyjadroval diplomatickejšie. Chávez však pokračoval, načo mu Juan Carlos povedal, aby zavrel ústa. „Nechcem, aby to prerástlo do niečoho vážnejšieho, no kráľ alebo španielska vláda by mali nejakým spôsobom uznať, že to boli oni, čo pochybili, že na nás zaútočili. My nie sme agresori," hovorí venezuelský prezident.

Porazená pravica v Slovinsku
Dlhoročný diplomat Danilo Türk so silnou prevahou zvíťazil v prezidentských voľbách v Slovinsku. Päťdesiatpäťročný Türk, bývalý slovinský veľvyslanec pri OSN a neskôr námestník niekdajšieho generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, nahradí na poste hlavy štátu Janeza Drnovšeka, ktorý sa o druhé funkčné obdobie neuchádzal. Drnovšek svoje pôsobenie zakončí 22. decembra, nový prezident zloží prísahu na päťročné funkčné obdobie deň predtým. Pre stredo-pravú vládnu koalíciu premiéra Janeza Janšu, ktorá podporovala Türkovho protikandidáta Peterleho, je jeho prehra silným signálom pred budúcoročnými parlamentnými voľbami.

Virtuálna realita
Líder najsilnejšej českej opozičnej strany ČSSD Jiří Paroubek podporí výstavbu americkej radarovej základne na českom území len v prípade, ak budú existovať dôkazy, že Irán vlastní balistické strely. Paroubek to povedal vo Washingtone po rokovaní s predstaviteľmi protiraketovej agentúry MDA, ministerstva obrany a Demokratickej strany. Českí sociálni demokrati sú proti umiestneniu amerického radaru v ČR. Tento postoj však môže podľa Paroubka zmeniť reálna hrozba zo strany Iránu, ktorú USA označujú ako hlavný dôvod na vybudovanie európskeho obranného štítu. Paroubek však túto hrozbu v súčasnosti považuje za „virtuálnu realitu", ktorá sa podľa neho stane skutočnosťou až o sedem až desať rokov. „Ak bude mať Irán v budúcnosti balistické strely, sme pripravení náš postoj modifikovať," doslova povedal Paroubek.

Hans Blix: Skryté plány Ameriky
Bývalý hlavný zbrojný inšpektor OSN Hans Blix vyhlásil, že sa obáva, že USA by mohli tajne plánovať svoju trvalú prítomnosť v Iraku, ktorá by mohla byť alternatívou oproti umiestneniu jednotiek v susednej Saudskej Arábii. Blix taktiež vyhlásil, že Washington môže chcieť udržiavať svoje jednotky v blízkosti Iránu, ktorého jadrové ambície vzbudzujú obavy západných mocností. Švédsky diplomat, ktorý viedol neúspešné hľadanie zbraní hromadného ničenia v Iraku do júna 2003, poznamenal, že USA ponechali svoje jednotky v Saudskej Arábii po prvej vojne v Perzskom zálive (ktorá sa skončila v roku 1991), ale teraz ich môžu chcieť presunúť do inej, sekulárnejšej krajiny v oblasti bohatej na ropu. Podľa Blixa príčinou môže byť aj to, že USA chcú mať svoje jednotky umiestnené v blízkosti Iránu, ktorý susedí s Irakom, zo strategických dôvodov.