Foto: SITA

Extrémisti v eufórii

Na voľbách v Kosove sa nezúčastnila ani polovica voličov

Peter Jánošík

Posledné dni tohto roka zrejme enormne zvýšia napätie na Balkáne a narobia hlboké vrásky európskym politikom aj tým z OSN. Po parlamentných a komunálnych voľbách v Kosove hrozí, že táto doteraz srbská provincia pod správou OSN vyhlási nezávislosť.

Takto sa albánski obyvatelia Kosova chcú bez ohľadu na mienku iných „dostať do európskej rodiny". Celkom cieľavedomo to vyhlásil víťaz volieb, 39-ročný Hashim Thaci, líder víťaznej opozičnej Demokratickej strany Kosova (PDK).

Bez eufórie
Hashima Thaciho svet pozná ako bývalého lídra politického krídla separatistickej Kosovskej oslobodzovacej armády - UCK, ktorá má na svedomí množstvo vojnových zločinov pri bojoch o konečný status kosovskej provincie. 

Jeho terajšia strana získala vo voľbách 35 percent hlasov, za čo Thaci poďakoval všetkým, „čo pomohli nášmu víťazstvu a víťazstvu Kosova".

V eufórii vyhlásil, že najsilnejším odkazom tohto víťazstva je, že Kosovo je pripravené na nezávislosť. Na nijakú eufóriu však nebolo miesta.

Na voľbách sa totiž z 1,5 milióna voličov zúčastnilo iba 45 percent, čo sa všeobecne dáva do spojitosti s nedôverou voličov v súvislosti s korupciou a zlou ekonomickou situáciou. Európska únia však napriek tomu ohodnotila voľby známkou výborné.

Vládna Demokratická liga Kosova (LDK), ktorú založil zosnulý umiernený prezident Kosova Ibrahim Rugova, získala 23 percent hlasov.

Stotisíc autochtónnych srbských obyvateľov sa na odporúčanie ústrednej vlády v Belehrade na voľbách nezúčastnilo. Kosovo má dva milióny obyvateľov a z toho takmer 90 percent tvoria kosovskí Albánci. Tí si želajú, aby sa provincia stala nezávislým štátom.

Naopak, Srbi, pre ktorých je Kosovo posvätnou pôdou, odkedy sa roku 1389 stalo dejiskom významnej bitky medzi nimi a Turkami, si želajú, aby provincia zostala srbským územím.

Kosovo s množstvom starobylých chrámov a kláštorov, z ktorých mnohé Albánci zničili, je pre všetkých Srbov rodiskom ich identity. Etnickí Albánci však celkom protihistoricky tvrdia, že sú potomkami starých Ilýrov, ktorí boli prvými známymi obyvateľmi Kosova.

Frustrované obyvateľstvo
Aj keď Európska únia ústami vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku Javiera Solanu voľby pochválila a vyhlásila, že „voľby v Kosove 17. novembra sa konali v pokojnej a dôstojnej atmosfére a uskutočnili sa v súlade s medzinárodnými štandardmi", predsa sa len bojí ich výsledku.

Preto ministri zahraničných vecí Európskej únie po voľbách vyzvali kosovských Albáncov, aby sa jednostranne neoddelili od Srbska.

Ako zdôraznil šéf diplomacie EÚ, „medzinárodné rozhovory o budúcnosti Kosova potrebujú viac času, pretože aktívne zapojenie všetkých komunít do politického procesu je naďalej nevyhnutné pre demokratické a mnohonárodnostné Kosovo".

Tieto voľby boli už tretie od konfliktu v rokoch 1998 a 1999. Voliči v nich vybrali 120 poslancov do zákonodarného zboru a členov 30 miestnych rád.

Po prvý raz boli priamo volení starostovia miest. O priazeň voličov sa uchádzalo celkovo 8-tisíc kandidátov. Dvadsať mandátov v zákonodarnom zbore je vyhradených pre zástupcov Srbska a ďalších nealbánskych menšín, napríklad Rómov, moslimov slovanského pôvodu a Turkov.

Nebezpečný Thaciho zámer
Výsledky kosovských volieb, v ktorých sa umiernená strana kosovských Albáncov dostala až na druhé miesto, znepokojujú nielen Brusel, generálneho tajomníka OSN Pana Ki-muna, ale celkom logicky aj Ruskú federáciu, ktorá ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN stojí na strane Srbska.

Nový veľvyslanec Ruska pri NATO Dmitrij Rogozin vyhlásil, že „v Kosove prichádzajú k moci najextrémnejšie živly, pre ktoré bude každý odklad v uznaní nezávislosti oblasti zámienkou na vystupňovanie extrémizmu".

O budúcom štatúte provincie by mali rozhodnúť vyjednávania, ktoré prebiehajú pod medzinárodným dohľadom. Správu o rokovaniach majú generálnemu tajomníkovi OSN Panovi Ki-munovi predložiť do 10. decembra. Potom chce líder etnických Albáncov Hashim Thaci vyhlásiť nezávislosť.

Nemá však na to „reálny" mandát, pretože ho volilo iba 35 percent voličov - a to 35 percent zo 45 percent všetkých Kosovčanov, ktorí sa zúčastnili na voľbách.

Ak by aj prišlo k aktu vyhlásenia nezávislosti, je otázne, ktoré štáty by takéto samostatné Kosovo prijali do spoločenstva zvrchovaných štátov, ktoré štáty by ho uznali de iure.

Ide o veľmi nebezpečnú hru, pretože kosovský príklad by mohli nasledovať ďalšie menšiny, napríklad srbská menšina v Bosne a Hercegovine, ktorá tu má vlastnú republiku s názvom Srbská krajina.

Takýto precedens by teda mohol odštartovať dominový efekt, na ktorý by doplatila nielen stabilita Balkánu, ale aj celej Európy.