Štvrtok 20. jún 2024

extra plus

December 2007

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

„Počeštený“ Vietnam

Peter Jánošík

Je známy vzťah umelca k svojmu dielu, vzťah žiakov k učiteľovi, i učiteľa k vybraným žiakom. Druhému vzťahu v poradí sa venuje český filmový dokument, ktorý vznikol vďaka nadácii za rozvoj českej kinematografie.

Majú všetko, čo potrebujú
Už dávno som nevidel taký optimistický film o skromných a rozjasaných ľuďoch, užívajúcich si život a plných energie, ako nakrútili českí tvorcovia o Vietnamcoch študujúcich za bývalého Československa v Česku.

Mnohí z nich vraveli, že v hosťovskej krajine mali dobré postavenie a zárobok, ale túžba po vlasti ich priviedla do pôvodných domovov.

Dodnes sú vďační českému národu, za to, že im poskytol vzdelanie na svojich vysokých a stredných školách. Dej filmu sa zväčša odohráva v hlavnom meste, nesúcom meno veľkého bojovníka za slobodu Vietnamu Ho Či Mina.

Je to ľudnatá aglomerácia, kde zatiaľ nejazdí veľa áut, zato je preplnená motorkami a cyklistami.

Ľudia sú tu srdeční a životaschopní, nechýbajú šikmooké krásavice žiariace v umeleckých súboroch, na ktoré sa Vietnamci v časoch sviatočných vždy radi prídu pozrieť.

Vietnamci sami hovoria, že dnes, desaťročia po vojne, majú všetko, čo potrebujú, aj keď napríklad oblekové látky sú tu ešte na prídel - 2,5 metra na osobu na rok.

Švejk vo vietnamčine
Tí, čo žili v Čechách, dodnes nezabudli na češtinu, stále ju dobre ovládajú, pracujú na dôležitých postoch a zdarne vedú zverené podniky. Česká televízia dokonca priblížila sklára, ktorý predáva v Ho Či Minovom Meste české sklo, má aj dielňu s niekoľkými zamestnancami.

Tí z dovezených českých surovín vyrábajú sklenené predmety pod ochrannou značkou originálneho českého skla. Súkromnej vietnamsko-českej firme sa darí - jej majiteľ sa vozí na kvalitnom západnom aute.

Iný „český odchovanec" už tridsať rokov vyučuje v hlavnom meste češtinu a chystá sa na veľký projekt - preložiť Haškovho Dobrého vojaka Švejka do vietnamčiny.

Ako však uviesť toto svetoznáme dielo, ktoré berie vojnu žartom, čitateľskej obci, čo zažila dlhé roky krutej, aj keď víťaznej vojny? Aj od prekladu, výberu výrazových prostriedkov, používania rozličných nuáns významov slov, bude záležať, ako vietnamský čitateľ dielo prijme.

Ale jedno je isté - česká kultúra tak prerazí aj do Vietnamu. V približne hodinovom dokumente vystupovalo množstvo vietnamských navrátilcov z Československa, ale iba jediná Vietnamka na vysokom poste hovorila po slovensky.

Ktovie, možno na slovenských vysokých školách neštudovalo toľko Vietnamcov, alebo sa českí filmoví tvorcovia zámerne sústredili na tých „svojich".

Našim západným susedom možno iba gratulovať, ako šikovne vedia šíriť svoje dobré meno po svete. Môžeme im závidieť ich národné sebavedomie, ktoré nazývajú češství. My podobné slovo tohto významu ani nemáme.