Periskop

Za Pavlom Mikulíkom
Herecká legenda Pavol Mikulík zomrel na zlyhanie srdca vo veku 63 rokov. Rodák z Prešova ešte ako študent VŠMU začal v roku 1964 hosťovať v Činohre SND. Dlho bol najobsadzovanejším hercom v SND, v Divadle na Korze, v televízii i rozhlase. Na poste umeleckého šéfa Činohry SND pôsobil tri sezóny. V roku 1990 zastával funkciu prorektora VŠMU. P. Mikulík má v archíve STV takmer 500 filmov a inscenácií a dlhé roky pracoval aj v dabingu. Medzi jeho najznámejšie postavy patrí kráľ Filip z rozprávky Šípková Ruženka, v Perinbabe si zahral richtára a v kultovej Tisícročnej včele to bola úloha Jula Mitrona. Napriek tomu, že po ťažkej mozgovej príhode začiatkom 90. rokov zostal pripútaný na invalidný vozík, mal nehybnú pravú ruku, pre cukrovku mu museli amputovať nohu a prežil dva infarkty, nestrácal životný optimizmus - napísal knihu Recepty Paľa Mikulíka a príležitostne účinkoval v divadle. Herec prežíval posledné roky v bratislavskom penzióne Leberfinger Ľuba Romana. V rámci ankety OTO 2005 ho za celoživotné dielo uviedli do Siene slávy.

Zomrel Petr Haničinec
Rakovine podľahol vo veku 77 rokov známy český herec Petr Haničinec. Narodil sa v roku 1930 v Pardubiciach. Vyštudoval pražskú AMU, na javisku sa po prvý raz objavil vo Východočeskom divadle, odkiaľ sa o rok presunul do Prahy. Ešte predtým, ako nastúpil do Divadla na Vinohradoch, hral u E. F. Buriana a v Divadle S. K. Neumanna. Televízni diváci ho môžu poznať zo seriálov Bolo nás šesť, Cirkus Humberto, 30 prípadov majora Zemana, Žena za pultom, Dobrá voda, Rodáci, Synovia a dcéry Jakuba Sklára a iných. Haničincov hlas je známy z viacerých zahraničných filmov, v roku 1996 dostal cenu za celoživotný prínos do dabingu. Najznámejšia postava, ktorej prepožičal svoj hlas, je Columbo z rovnomenného detektívneho seriálu. V roku 1999 nakrútil svoju poslednú snímku Ortel. Bolo to štyri roky po hromadnej havárii, pri ktorej utrpel vážne zranenie. Nehoda mala dlhotrvajúce následky. V roku 2001 navyše herec počas predstavenia prekonal cievnu mozgovú príhodu, ktorej dôsledky sa akútnou operáciou podarilo odvrátiť.

Spomienka na Dubčeka
Pred 15 rokmi zomrel v Prahe symbol tzv. Pražskej jari 1968 Alexander Dubček. Prvého septembra 1992 mal autonehodu a po dvoch mesiacoch následkom zranení podľahol. V rokoch 1925-1938 žil Dubček s rodičmi, členmi vysťahovaleckého družstva Interhelpo, v ZSSR. Vyučil sa za strojného zámočníka a vyštudoval Vysokú politickú školu pri ÚV KSSZ v Moskve. Od roku 1949 pracoval v straníckych funkciách. V roku 1968 bol ako predstaviteľ protidogmatického kurzu v strane zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ. Po auguste 1968 ho obvinili z kontrarevolučnej činnosti a v apríli 1969 bol odvolaný z funkcie tajomníka, krátko bol predsedom Federálneho zhromaždenia, v roku 1969-1970 československým veľvyslancom v Turecku. V roku 1970 ho vylúčili z KSČ. V novembri 1989 sa zapojil do nežnej revolúcie, v rokoch 1989-1990 bol predsedom FZ ČSFR, členom a predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Pätnáste výročie jeho úmrtia si na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí pripomenuli aj vládni predstavitelia vrátane premiéra Fica.

Bednárikova rozlúčka
Bratislavské bábkové divadlo uviedlo koncom novembra premiéru orientálneho muzikálu s názvom Ču Čin Čau alebo Alibaba a 40 zbojníkov. Ide o rozlúčkovú inscenáciu režiséra Jozefa Bednárika s BBD. Tvorcovia chcú nenásilnou formou ponúknuť detským divákom základné etické normy, poukázať na nezmyselnosť násilia a vyzdvihnúť právo, spravodlivosť a dobro. „Celé je to o rodine, priateľstve, veselosti," povedal Jozef Bednárik. Predstavenie vzniklo približne pred 90 rokmi v Londýne, dej sa odohráva v starom Bagdade. Londýnsky West End reprízoval muzikál 2 235-krát. Po jeho uvedení na Broadwayi bol v Hollywoode aj sfilmovaný. Podľa umeleckého šéfa BBD Dušana Štaudera je verzia bratislavských bábkohercov upravená. Pôvodný muzikál totiž trval štyri hodiny, mal zložitý dej a nákladnú výpravu, vystupovalo v ňom 500 ľudí a napríklad aj šesť slonov. Podľa Bednárika museli tvorcovia muzikál aj trochu „pokresťančiť". Aby predišli otázkam malých divákov, je v scenári napríklad namiesto piatich manželiek len jedna.

Minister Mikolaj v USA
V rámci pracovnej cesty v USA podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj navštívil v Bostone Harvard Business School. Na stretnutí s vedením sa zaujímal o štruktúru vysokých škôl v USA a systéme ich vzdelávania. Harvard je jednou z najsilnejších značiek v USA, z 8-tisíc uchádzačov ročne môžu prijať do Harvard Business School len 900, pričom na univerzite študujú študenti z celého sveta. Na rozdiel od Slovenska, kde sa ako „topškoly" vnímajú verejné vysoké školy, v USA sú to školy súkromné. Ministra zaujímalo, ako na Harvarde financujú vedu a výskum. Dozvedel sa, že zo súkromných zdrojov, ktoré si musia zaobstarať sami, a z vládnych grantov. Keď študenti v laboratóriu vyvinú určitý produkt, dajú ho patentovať a odpredajú objednávateľovi. Zisk si rozdelia študenti a škola, zvyšok zostáva laboratóriu na ďalší rozvoj. V Massachusettskom technologickom inštitúte, kde sa vzdeláva 10-tisíc študentov (z toho 9 Slovákov), vyučuje až 7 nositeľov Nobelovej ceny. Škola finančne podporuje talentovaných študentov zo sociálne slabších rodín.

Úlet v kníhkupectvách
V týchto dňoch sa dostala na pulty kníhkupectiev knižka Rudolfa Zelenaya a Evy Zelenayovej Úlet do trópov. Autentickými postrehmi sa v nej vracajú k svojmu pobytu v tropickej Afrike na pobreží Atlantického oceánu. Navštívili viacero krajín, ktoré sú pre nás takmer neznáme, pretože literatúry o nich prakticky niet. V tom je výnimočnosť i prínos tohto diela spestreného o obrazovú prílohu. Texty jednotlivých kapitol sú rozdelené do dvoch častí. V prvej sa obaja sústredili na obrovskú Nigériu, ktorá je so svojimi 140 miliónmi obyvateľov suverénne najľudnatejšia na celom čiernom kontinente. V tejto krajine pôsobili najdlhšie a pútavo ju priblížili zo všetkých strán. V druhej časti opisujú svoje zážitky z ďalších siedmich štátov západnej a strednej Afriky - od Senegalu až po Rovníkovú Guineu. Stretnutia s významnými osobnosťami i bežnými domorodcami zanechali v autoroch hlbokú stopu. Zaskočili ich obrovské rozdiely v životnej úrovni, bieda i chorobami zdecimovaná populácia.

A6 spája Bratislavu s Viedňou
Rakúski a slovenskí predstavitelia slávnostne otvorili novú diaľnicu A6. Nový dopravný úsek, spájajúci diaľnicu A4 z Viedne s hraničným priechodom Kittsee a umožní tak priame diaľničné spojenie medzi metropolami Slovenska a Rakúska. Rakúsky minister dopravy, inovácie a technológie Werner Faymann ocenil, že plánované náklady na výstavbu diaľnice boli nakoniec o vyše 30 miliónov eur nižšie. Slovenský premiér Robert Fico rakúskej strane poďakoval za dokončenie diaľnice. „Výstavba diaľnice je symbolicky spojená so Schengenom," povedal Fico, ktorý zároveň ubezpečil, že Slovensko bude garantovať bezpečnú hranicu s Ukrajinou. „Na Slovensku sa stavali diaľnice neúmerne draho a ak to porovnáme z hľadiska Európy, tak určite sa tam dostalo veľa peňazí bokom," povedal Fico po prestrihnutí pásky. Na stavbe severovýchodnej diaľnice A6 pracovalo vyše 400 zamestnancov, ktorí v rekordnom čase tri roky postavili 22-kilometrový úsek s 37 mostami. Projekt, ktorý sa plánoval 12 rokov, realizovalo 16 stavebných firiem a 30 inžinierskych kancelárií.

Rozprávka Vianoc
Trinásteho decembra v športovej hale Milénium v Nových Zámkoch pripravuje agentúra AMADE-POP tradičný galaprogram pre deti s názvom Rozprávka Vianoc. Organizácia dvanásteho ročníka programu leží predovšetkým na pleciach riaditeľky agentúry Edity Kmeťovej a speváka, producenta a režiséra Petra Hečka. „Menia sa účinkujúci a neustále vylepšujeme celkový imidž a technické zabezpečenie galaprogramu. Atmosféra v sále bude opäť rozprávkovo vianočná. Deti sa môžu tešiť opäť na krásne pesničky od svojich obľúbených interpretov, súťaže a vianočné darčeky," povedal nám P. Hečko. „Vstupenky majú symbolickú cenu 50 Sk, aby bol program prístupný všetkým. Môžu prísť celé rodiny a vidieť špičkový galaprogram, ktorý by bol inak veľmi drahý," doplnila E. Kmeťová. „K trvalému úspechu nášho podujatia prispieva aj fakt, že existuje hlad publika po detských programoch, keďže všetky televízie na Slovensku programy tohto typu, bohužiaľ, už nemajú vo svojich vysielacích štruktúrach," povedal Hečko. Verí však, že STV oň opäť prejaví záujem.

Fotografie: SITA, archív