Sobota 25. máj 2024

extra plus

December 2007

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

In vino veritas

Poradňa

Lenka Eremiášová

Píšu o ňom básnici, hudobníci o ňom skladajú piesne. Zvykne sa o ňom hovoriť ako o kráľovskom nápoji či nápoji bohov. A mnohí v jeho opojení hľadajú pravdu. Víno.

Pohodu pri poháriku vína vám možno znásobí aj informácia, že po každom vypitom dúšku si vlievate do žíl kus zdravia. Desiatky vedeckých štúdií potvrdzujú, že víno si superlatívy zaslúži: konzumované v primeranej miere má preukázateľne pozitívne účinky na ľudský organizmus. Ak patríte k tým, čo jedlo zapíjajú radšej vodou ako červeným vínom, nerobíte dobre.

Austrálski vedci totiž zistili, že kvapka červeného vína po jedle bráni ukladaniu tuku v tele. Voda takéto schopnosti nemá, akurát zahasí smäd. Výskum austrálskych vedcov z univerzity v Curtin inšpiroval vžitý názor, že červené víno je povzbudzujúcim prostriedkom.

Chceli preto otestovať, či červené víno môže naozaj zabrániť infarktu a iným srdcovo-cievnym problémom tým, že zredukuje zásoby tuku v tele.

Sledovali preto osem žien po prechode a skúmali, aké množstvo tuku z jedla sa im dostane do krvného obehu. S prekvapením však zistili, že červené víno bránilo absorbcii tuku z jedla.

Podobné účinné látky ako v červenom víne sa vyskytujú aj v zelenine a ovocí. Na zdravie človeka nevplýva pozitívne len pitie červeného vína, ale aj bieleho.

Striedma konzumácia bieleho vína vyvoláva pokles hladiny tzv. zlého cholesterínu LDL, ktorý podporuje vápenatenie tepien, zatiaľ čo hladina dobrého cholesterínu HDL, chrániaceho srdce, v organizme stúpa.

Ďalším kladom bieleho vína je, že obsahuje polyfenoly, organické zlúčeniny, fungujúce ako antioxidanty a chrániace organizmus pred škodlivými účinkami kyslíkových radikálov.

Pitie vína takisto znižuje tvorbu fibrinogénu, látky podporujúcej zrážanlivosť krvi. Práve zrážanlivosť má na svedomí mnohé embólie, trombózy, srdcové a mozgové infarkty.

Okrem nej však víno obsahuje napríklad flavonoidy, ktoré zabraňujú negatívnemu pôsobeniu voľných radikálov - látok urýchľujúcich starnutie buniek.

Niektoré flavonoidy pôsobia dokonca proti tumorom, katechín znižuje riziko infarktu a mozgovej porážky. Alkohol a chuťové látky obsiahnuté vo víne podporujú uvoľňovanie gastrínu, čo spôsobuje zvýšenú produkciu žalúdočnej kyseliny.

Víno tak robí najmä ťažké jedlá ľahšie stráviteľnými. Okrem toho obsahuje resveratrol - ten pôsobí protizápalovo a brzdí rast rakovinových buniek. Najviac resveratrolu nájdeme v červenom víne.

Víno je bohaté aj na látky s protizápalovými vlastnosťami. Príležitostné pitie vína môže znížiť riziko Alzheimerovej choroby a demencie. U ľudí, ktorí pravidelne pili víno, sa znížili o polovicu problémy s pamäťou po 65. roku života.

Americkí vedci dospeli k záveru, že pitie červeného vína zrejme predlžuje ľudský život. Polyfenoly vo víne totiž blahodarne vplývajú na bunky, čo zrejme vysvetľuje aj dlhovekosť francúzskej populácie.

Austrálski vedci zasa vyvrátili doterajšie tvrdenia dietológov, že z vína sa priberá a uvádzajú, že konzumácia alkoholu pomáha pri úbytku váhy.

Víno má málo kalórií a okamžite spaľuje tuk. Experti sú presvedčení, že priberanie u niektorých ľudí nespôsobuje samotný alkohol, ale rôzne dobroty, na ktoré majú konzumenti vína chuť, keď si trochu vypijú.

Vedci odporúčajú, aby tridsiatnici denne vypili pohár vína. Muži medzi 35. až 44. rokom by mali mať dennú dávku dva poháre vína, po prekročení štyridsaťpäťky sú to už tri poháre.

Najlepšie sú na tom jedinci, ktorí sú za hranicou 85 rokov. Tým údajne neuškodí ani päť pohárikov denne.