Res publica

Peter Jánošík

Aj hudbou sa v dejinách bojovalo za lepšiu budúcnosť. Bedřich Smetana saturoval potreby českého národného obrodenia v duchu idey svojbytnosti a slobody českého národa.

Pôvodne vychádzal z diela Richarda Wagnera, ktorý sa osobne zúčastnil na buržoáznej revolúcii 1848 v Nemecku.

Nemeckého skladateľa Ludwiga van Beethovena viedli k hudobnej tvorbe ešte vznešenejšie ideály. Jeho svetoznáma Deviata symfónia postuluje voľnosť, rovnosť a bratstvo ako posolstvo celému ľudstvu. Všetci ľudia budú bratia - to je základná Beethovenova myšlienka.

Už stoosemdesiat rokov uplynulo od skonu tohto hudobného velikána, no jeho idey voľnosti, rovnosti a bratstva sa väčšinou nenapĺňajú. 

Naopak, deje sa presne to, čo jednoznačne odmietal a odsudzoval. Ľudstvo síce vedú dopredu ideály, no pri ich uskutočňovaní sa nezriedka vraždí - očividne aj skryto.

Na zbrojenie sa vynakladajú takmer rovnaké sumy ako počas studenej vojny. Svetom pritom lomcuje chudoba a hlad. Vyvinuli sme bomby atómové, vodíkové, neutrónové, grafitové a najnovšie aj vákuové.

Jedinou vstupenkou do života sa stávajú peniaze. Kto ich nemá, umiera bez prostriedkov pod mostom, alebo iba živorí. Aj takéto býva vyústenie tých najvznešenejších ideálov. 

Také sú časy. A v nich sa bojíme povedať, že človek je tu aj na to, aby dával. Nie, aby len bral.