Glosár Mariána Tkáča

Mama oslavovala okrúhle výročie prácou, štrikovaním svetra, a hútala, prečo niektorých hostí, napriek tomu, že k nám zavítajú aj bez ohlásenia, nemáme radi. Argumentovala staroslovenským „Hosť do domu, Boh do domu," a čakala odo mňa vysvetlenie.

Skúšal som, že hosť a Boh do domu je predsa len ten, kto prináša dary a dobré slová, no neuspel som, lebo mama vedela svoje: „Ako vieš, synu, že vrcholní predstavitelia južných susedov neprinášajú k nám aj dary a aj dobré slová? Veď ten, čo sa menuje tak, ako rukavice na zimu, palčáky, sa ide od radosti rozpučiť, keď mu podajú ruku."

Už-už sa z toho išla vykľuť politická debata, a tak som nechcel pokračovať, lebo rozdúchavať vášne je ľahšie, ako hasiť požiar. A práve vtedy mama vec uzavrela: „Vieš, aj ja som raz vyhnala susedu, keď preliezla plot a chcela svoju burinu zapáliť v mojej záhrade."

Potom sme ocenili, že konečne na spôsob supermarketov, ktoré stoja plece pri pleci na okraji nášho hlavného mesta, budú stáť plece pri pleci aj národné centrá futbalové a hokejové. 

 „Múdro rozmýšľajú naši mešťanostovia," pochvaľovala si mama. Moju starosť o parkovanie návštevníkov oboch centier rozptýlila: parkovacích miest bude dosť a všetky ich obsadia fanúšikovia hokeja, veď kto už len bude míňať benzín na náš futbal.

Tak veru, takmer bezstarostne beží život na tom našom dômyselne informovanom Slovensku. Ľahko sa dozvieme, ktorí z koaličných poslancov sú zapojení do druhého piliera, aj keď ho nechcú, no a koho by už len zaujímalo, ktorí z opozičných v tom oslavovanom druhom stĺpe nie sú?

„Hovoríš o stĺpe?" začula mama. „O tom, čo odkryla tá pani z maďarského parlamentu v Podunajských Biskupiciach?"

„Ále..., hovorím o druhom dôchodkovom stĺpe."

„Viem... Aj mňa minule zastavili dve baby, najprv som si myslela, že jehovistky, ale nie, či by som sa nepodpísala pod petíciu proti obmedzeniu druhého piliera."

„A podpísala si?"

„Veď to nechceli zadarmo, dali mi klbká vlny, aha, uštrikujem ti sveter..."

Chcel som mame vysvetliť, že takýto skorumpovaný sveter si ja veru neoblečiem, ale nestihol som. Zavalila ma ďalšími otázkami: Prečo tí, čo nedovolia postaviť sochu kresťanským spolupatrónom Európy v Komárne, neodmietajú vo vlastných peňaženkách päťdesiatkorunáčku? A či tých, ktorým tak prekáža Andrej Hlinka, nepáli v ich tlstých peňaženkách tisíckorunáčka?