Foto: Pavel Kapusta

Lož ako pracovná metóda

Fašista Horthy áno, Hlinka nie?

Eva Zelenayová

Po roku 2006 sa na Slovensku kreovala vláda z politických subjektov, ktoré už v minulosti dokázali nielen prejaviť, ale aj realizovať vlastenecké postoje. Slovenským kozmopolitikom to prekážalo do tej miery, že urobili všetko preto, aby proslovenskú koalíciu porazili.

Stalo sa tak v roku 1998 a to, čo sa odohrávalo v tom čase, nápadne pripomínajú dnešné dni. Koalícia do roku 1998 prijímala zákony či iné opatrenia, ústretové národným záujmom aj za cenu vlastnej politickej prestíže.

Nebolo napríklad možné prijať jazykový zákon bez toho, aby na Slovensko nedorazila rezolúcia Európskeho parlamentu. Rezolúcie a demarše boli témou dňa a organizovali ich zo Slovenska najmä politici strán maďarskej menšiny.

Ich postup je zdokumentovaný v denníku SME, ktorý dopredu avizoval, čo urobia a čo urobili jednotliví poslanci proti rozhodnutiam vlády či parlamentu. 

Vládna politická zostava z rokov 1998 až 2006 sa dostala do opozície a znova si k moci pomáha klamlivou propagandou, ohováraním štátnych inštitúcií v orgánoch EÚ a opäť na medzinárodnej scéne zneužíva predvstupové obdobie Slovenska do eurozóny tak, ako v minulosti zneužívala agendu vstupu Slovenska do EÚ.

Csákyho svinstvá
V uplynulom mesiaci denník SME, ale aj Markíza na svojej internetovej stránke uverejnili zoznam výrokov predsedu SNS Jána Slotu za posledných desať rokov! Pochopiteľne nasledovali reakcie čitateľov a ak by Slota čítal tento denník, bledol by závisťou nad úrovňou svojich kritikov a čitateľov SME.

Nijaké noviny však neuverejnili list predsedu SMK Pála Csákyho, adresovaného predstaviteľovi Európskeho parlamentu. A bol mimoriadne závažný.

Až keď SNS zaplatila plošný inzerát v Novom Čase, 2. októbra vyšiel na polovici novinovej strany v anglickom origináli aj v slovenskom preklade (je pozoruhodné, že zo začiatku redakcia tohto bulvárneho denníka, ktorý inak nemá problém uverejniť čokoľvek, publikovanie tohto inzerátu aj napriek ochote SNS zaplatiť zaň vysokú sumu odmietala a inak sa rozhodla až po konzultácii so zahraničným majiteľom Nového Času). Preklad listu uvádzame v plnom znení:

„Vážený pán Jean-Marie Cavada, dovoľte mi informovať Vás o súčasnom alarmujúcom vývoji politickej situácie na Slovensku. 

Extrémna, xenofóbna a rasistická Slovenská národná strana predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o posilnení obsahu a zmyslu takzvaných Benešových dekrétov prijatých po 2. svetovej vojne v Československu.

Návrh zákona má byť prediskutovaný v parlamente budúci týždeň. Veríme, že takéto dokumenty nie sú akceptovateľné v Európe 21. storočia. 

Sme prekvapení faktom, že členská krajina Európskej únie chce posilniť princíp kolektívnej viny. Takýto krok by bol útokom na nemeckú a maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku.

Dovoľujem si Vás požiadať o využitie Vašich kontaktov s politikmi a inštitúciami Slovenskej republiky v záujme zastavenia vzniku takéhoto hanebného dokumentu. 

Ako podpredseda vlády Slovenskej republiky v rokoch 1998 až 2006 zodpovedný za európske záležitosti by som rád vyjadril hlboké uznanie Vašej osobnej angažovanosti a podpore Európskeho parlamentu k urýchleniu integračných procesov SR do EÚ.

S úctou, Pál Csáky,

predseda SMK"

Strana maďarskej koalície preventívne, ešte pred prijatím uznesenia v parlamente, (dez)informovala predstaviteľa Európskeho parlamentu o pripravovanom dokumente, a vieme, s akou nedôverou sa pristupuje k pokusom naprávať to, čo spôsobila prvá a najmä nepravdivá správa. Preventívna politika „modrej" politickej garnitúry fungovala na Slovensku v rokoch 1994 až 1998 a za jej zakladateľa možno považovať Jána Čarnogurského.

Ujala sa! V tom čase KDH organizovalo mítingy za slobodu slova, hoci takýto deficit nejestvoval. Čarnogurský na otázku, prečo to robia, odpovedal, aby sa to nestalo.

Pozoruhodné však je, s akou ohľaduplnosťou v médiách sa stretla Csákyho iniciatíva, keďže list pred obyvateľmi Slovenska zamlčali. Vo veľkom sa však diskutuje o výrokoch Slotu spred desiatich rokov, a čo je horšie aj europoslankyňa za vládny Smer Monika Flašíková-Beňová im pripisuje vážnosť, ktorú nikdy nemali. Vraj, čo by sme si mysleli, keby Maďari vojensky obsadili naše južné pohraničie na základe Slotových výrokov o tankoch na Budapešť...

Podpora maďarských záujmov
Aj ďalší poslanecký návrh o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku ukázal nielen vlažný ba až odmietavý prístup množstva zákonodarcov zo slovenských politických strán k témam vyslovene národným, na druhej strane tiež spôsob, akým sa manipuluje verejnosť. 

Médiá na tento účel použili pseudohistorika Eduarda Chmelára, ktorý na prezentáciu svojich zvrhlých názorov dostal neuveriteľne široký mediálny priestor.

Prevencia sa osvedčila. Europoslankyňa Flašíková-Beňová (Smer) sa verejne priznala, že sa stotožňuje s názorom Chmelára na Hlinku a podobne sa o Hlinkovi ako kontroverznej osobnosti vyjadril aj poslanec za HZDS Ján Kovarčík.

Chmelár si atak ešte zopakoval pred NR SR, kde mu pár pomocníkov vrátane syna bývalého zahraničnopolitického redaktora SME asistovalo pri vystavovaní transparentu: Hitler Hlinka, jedna linka.

Hlinka sa zrejme v hrobe obracal. Návrh si našiel zástancu iba v opozičnom KDH, aj to v osobe revoltujúceho Vladimíra Palka. 

Hoci v tomto návrhu išlo o bežný akt vyjadrenia úcty k významnej historickej osobnosti, ukázal, aký vzťah k svojim velikánom Slováci majú a čo vlastne o nich (ne)vedia.

Podpora maďarských záujmov v slovenských médiách je očividná. Zatajenie listu Csákyho a škandalizovanie výrokov Slotu sa jednoducho nedajú prehliadnuť.

Ale ani prípad Hedvigy Malinovej nebol iný. Výroky Csákyho alebo Duraya nikdy neboli predmetom mediálnych úvah, v ktorých by jasne zaznelo, že z ich strany ide o permanentné poškodzovanie dobrého mena Slovenska. 

Nikdy neboli kritizované ani prejavy maďarských politikov šíriace veľkomaďarské idey.

„Sympatický" fašista v SME
Nepovšimnutá zostala aj reakcia Csákyho na tlačovú konferenciu premiéra Fica k návšteve maďarského prezidenta Sólyoma, ktorú komentoval slovami: „SMK považuje za veľmi nešťastné dívať sa na otázku slobody pohybu osôb cez severokórejskú prizmu." Nuž, to nebol bonmot, to bola sofistikovaná urážka.

Pritom Csáky bol osem rokov podpredsedom vlády, takže by mal ovládať diplomatickú prax, ktorá jednoznačne predpisuje domácemu hostiteľovi na úrovni funkcie hosťa, aj keď ide o súkromnú návštevu, aby ho privítal, alebo sa s ním rozlúčil, ak nie osobne, tak prostredníctvom svojho zástupcu. Taktiež je povinný ponúknuť mu sprievod, dopravu, bezpečnosť atď.

A nie, aby sa vtieral do programu! Spôsob ignorovania diplomatického protokolu najvyššími maďarskými predstaviteľmi i postoje politických predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku možno hodnotiť ako prejav nadradeného národa.

A slovenské (?) médiá sú im v tom naporúdzi. Bez akéhokoľvek komentára uverejnil denník SME správu o mládežníckej organizácii SMK Via Nova, ktorá pripravovala prezentáciu filmu Regent Horthy a ešte ju okorenila citáciou z recenzie k filmu v denníku Magyar Nemzet, ktorý napísal, že film predkladá „sympatický portrét svoju vlasť milujúceho, zodpovedného politika..."

Čiže už samotná kvázi pozvánka na premietanie filmu bola oslavou tohto maďarského fašistického politika. Denník SME jasne prezentuje svoju orientáciu, keď v komentári k návšteve maďarského prezidenta Sólyoma napísal: „Je možné akceptovať, že po otrasnom uznesení o nemennosti Benešových dekrétov nemá veľkú chuť sa stretnúť so slovenským partnerom."

Pre SME teda bolo uznesenie NR SR otrasné, hoci zaň hlasovala koalícia aj opozícia, samozrejme, okrem SMK. 

Podobné uznesenie k Benešovým dekrétom pred rokmi prijal aj český parlament. A treba povedať aj to, že otázku Benešových dekrétov otvára vždy SMK.

Prečo? Prečo chce stále odškodňovať ľudí, postihnutých Benešovými dekrétmi? Chcú sa nebodaj vyviniť zo spoluúčasti na vojne s fašistickým Nemeckom? 

Majetok zhabaný na základe Benešových dekrétov bol súčasťou povojnových reparácií, teda náhradou za spôsobené škody vo vojne.

Tých, ktorým majetky boli zhabané, odškodnil maďarský štát. Takže zrejme o odškodnenie nejde. Otvárať dokumenty, ktorými sa riešil povojnový stav v celom rozsahu, je nemožné.

O čo teda predstaviteľom maďarskej menšiny na Slovensku ide? Aj o tom by mala Európsky parlament informovať Flašíková-Beňová. Slovenský precedens by otriasol nielen Európou, ale celým svetom. Druhá vojna bola totiž svetová.