Kresby: Milan Vavro

Máte slovo

Kušnírová: afekt a arogancia
V internetovom vydaní SME som si prečítal veľký rozhovor s moderátorkou JOJ Silviou Kušnírovou, ktorá aj po protestoch divákov znovu pokračuje v uvádzaní relácie. Odpovede sú samý afekt a arogancia, má v nich plné ústa hodnôt a morálky, ktorú sama nemá. Podľa jej odpovedí sa mi zdá, ako keby svoj výčin pod vplyvom alkoholu nebrala ako životné poučenie, ale ako príležitosť na zvýšenie svojej popularity, ktorá je dnes vo verejnosti evidentne viac negatívna ako pozitívna. Ale to jej asi vôbec neprekáža, hlavne že sa o nej píše, že sú jej plné noviny a televízna obrazovka. Tejto nevyzretej dievčine chýba pokora a ktovie, čo ešte bude musieť zažiť, aby ju niekedy získala. Stále opakuje, že je vďačná, že sa nikomu nič nestalo. Ale veľmi ľahko sa stať mohlo a to, že to tak nebolo, je len veľké šťastie. Nie je pravda, že „nič fatálne sa vlastne neudialo", veď jazda v opitom stave je spoločensky vysoko nebezpečný čin. Preto sa podľa mňa z princípu nemala vrátiť na obrazovku. Ona svoj návrat zdôvodňuje tým, že nechcela zbabelo utiecť a je pripravená „statočne" znášať aj nepríjemné reakcie divákov alebo politikov v štúdiu. Nečudujem sa, za ten plat, ktorý v JOJ berie a za možnosť zostať známou tvárou, je asi schopná podstúpiť čokoľvek...

Miloš Drábik, Bratislava

Nezvyčajný zážitok
Z tohto prekvapenia som sa nevedela spamätať tri dni. S manželom sme si v Banskej Bystrici šli kúpiť knihu Kamila Peteraja Čo sa šeptá dievčatám. V predajni bol jeden pán s mládencom a slečnou, ale všimol si nás len pán. Keď mi predavačka podala knihu a dozvedela som sa jej cenu, zaváhala som a povedala, že si to ešte rozmyslím. Medzitým ten pán šiel k pokladni, kúpil ju a podal mi ju s tým, že mi chce urobiť radosť. Keď som sa ho opýtala, kto je, povedal, že na tom nezáleží - je z Bratislavy a žije v Košiciach. Manžel sa mu poďakoval a aj ja sa chcem poďakovať. Ozaj mi urobil radosť a vtedy som sa na poďakovanie nezmohla. Chcem to urobiť prostredníctvom vás, lebo v Extra plus sú dobrí ľudia. Jeho skutok svedčí tiež o jeho dobrote, tak si myslím, že váš časopis číta. Sme dlhoroční čitatelia Extra plus. Je to tlač, ktorá je slovenská, pravdivá, či o súčasnosti, alebo histórii.

Irena Galušová, Banská Bystrica

Komu slúži Špeciálny súd?
Pri zriaďovaní Špeciálnej prokuratúry a Špeciálneho súdu sa tvrdilo, že súdnictvo posunú na vyššiu úroveň. Zatiaľ nič tomu nenasvedčuje. Skôr naopak, ako ukazuje aj proces s račianskym exstarostom Pavlom Bielikom. Predstavitelia týchto inštitúcií na tomto procese zašli až za hranicu zákona. Prokurátor Ján Hrivnák dal protizákonný podnet na trestné stíhanie obhajcu Dušana Ivana, preto bolo zamietnuté. Prokurátor sa vo svojej žalobe oprel o výpoveď svedka Pavla Kollára, ktorého nazval čestným podnikateľom, hoci ten svoj údajný podnikateľský zámer predložil v rozpore s územným plánom, t. j. so zákonom. Nie raz, ale opakovane. Navyše ten podnet bol nezmyselný, ako keby nebol myslený vážne. Zrejme preto už počas súdneho konania pán Kollár svoj podnet stiahol a po skončení súdu príslušný objekt bez uskutočnenia výstavby predal. Ak však nemal skutočný zámer podnikať, potom ani nemohlo prísť k trestnému činu žiadosti o úplatok. S týmto faktom sa súd nevyrovnal, hoci to bola jeho povinnosť. Takisto sa súd nevyrovnal s otázkou, či starosta mal príslušnú rozhodovaciu právomoc, čo je tiež nutné na to, aby sa vôbec mohol dopustiť tohto činu. Podľa viacerých svedkov nemohol. Prokurátor i súd ich výpoveď nebrali do úvahy. Súd v zložení Ivan Matel, Ján Hrubala a Ružena Sabová založil svoj rozsudok na výpovedi Kollára. Hoci jediná lživá výpoveď pozbavuje svedka dôveryhodnosti (ba dáva podklad na jeho trestné stíhanie) a Kollár pred súdom klamal opakovane, v tomto prípade prokurátor i senát postupovali inak, špeciálne. Prokurátor ho dokonca označil sa čestného človeka a súd mu podľa svojho vyjadrenia bez pochybností uveril. Kým súd na jednej strane ignoroval dôkazy v prospech obžalovaného, na druhej strane svoje nepodložené domnienky v jeho neprospech vyhlasoval za dôkazy. Napríklad uviedol, že starosta bol schopný vydať nezákonné rozhodnutie, a teda je vinný. Na druhej strane vedomosť o protizákonnom Kollárovom podnete bola pre súd bezvýznamná. Komu teda slúži?

Peter Bielik, Bratislava

Televízny podvod
V poslednom období vysielali slovenské televízie filmové zábery odchádzajúcich, tzv. vyháňaných Maďarov. Mám takmer 80 rokov a veľmi dobre sa pamätám na niektoré historické snímky v kinožurnáloch z povojnových 50. rokov. Vo filmových archívoch je zachytená pravda, ako prichádzali Slováci a odchádzali Maďari. Vlakové súpravy odchádzajúce do Maďarska plne naložené poľnohospodárskymi strojmi, nábytkom, dobytkom. Ako dnes vidím pri vagóne s mláťačkou blahobytne zaokrúhleného, v krátkom zelenom poľovníckom kabáte, klobúku s pierkom, v rajtkách a čižmách stojaceho maďarského tzv. vyhnanca s nadutým výrazom a jeho nenávistný pohľad do kamery akoby hovoril: „Ja sa ešte vrátim." Na druhej strane zábery na prichádzajúcich ubiedených Slovákov na kravských, lepšom prípade konských záprahoch, ale aj pešo s ručnými vozíkmi a batohmi. Tieto zábery prichádzajúcich Slovákov však dnešné televízie vo svojich šotoch ukazujú ako vyháňaných Maďarov. Viac by o tom vedeli povedať aj vojaci, ktorí slúžili na hraniciach pri repatriačných komisiách. Kto má záujem takto kamuflovať a skresľovať pravdu?

Ján Mišura, Piešťany

Výsmech demokracie
V hodnotení úrovne demokracie Slovensko skončilo na 48. mieste. Ani toto miesto si podľa mňa nezaslúžime. Nie je predsa možné, aby poslanec NR SR po odhlasovaní uznesenia vyhlásil, že je to iba zdrap papiera. Potom je podobný zdrap papiera aj Ústava SR?! Podľa Csákyho by sme si na všetko mali pýtať povolenie v Budapešti, nechápem však, načo je nám potom v parlamente 130 „butatótov"? Veď aj tak robíme iba to, čo nám byrokrati z EÚ nadiktujú. Po prevrate v roku 1989 sa u nás objavila nezamestnanosť, drogy, prostitúcia, zvýšila sa zločinnosť. Máme miliardárov, ale starosta obce nevie zohnať dva milióny korún na opravu cesty, ktorú zničila povodeň... Od prevratu sú hlavnými témami Maďari, Cigáni, Židia. Stále sa iba ospravedlňujeme a odškodňujeme. Kto odškodní nás za to, že sme v tom zlom socializme robili za mizerné mzdy? Okradli nás pri kupónovej privatizácii, rozdali naše podniky, a tak sme sa vo vlastnom štáte stali gastarbeitermi! EÚ nie je nič iné ako Drang nach Ost! To, čo sa nepodarilo Hitlerovi dobyť na tankoch, teraz dostali na zlatých podnosoch. My, čo sme nemali nijaké kolónie, si budeme musieť zvykať na „zberbu" z celého sveta. Prečo?

Čitateľ E. F.

Ešte raz k II. pilieru
Množstvo občanov zapojených do druhého dôchodkového piliera bolo presvedčených o jeho výhodnosti na základe masívnej reklamy. Tá tvrdila, že si takto nasporia na „švajčiarske" dôchodky. Nemusia vraj dávať navyše ani korunu, a napriek tomu im bude rásť ich účet, ktorý je ich majetkom. No a v dôchodku si budú užívať hojnosti. Je to krásna vízia, preto niet divu, že občania naleteli. Ako som sľúbil v predchádzajúcom príspevku, skúsim obyčajným sedliackym rozumom analyzovať, ako sa bude situácia v II. pilieri vyvíjať a ako dopadnú „sporitelia". II. pilier bol naštartovaný v roku 2005. Vychádzajme teda z faktov vtedy publikovaných: priemerný plat je 15-tisíc Sk a predpoklad rastu 7 percent ročne - tak by mali byť valorizované aj dôchodky. Odvody do dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne boli 18 percent, t. j. 2 700 Sk, z toho do dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa predisponuje 50 percent, t. j. 1 350 Sk. DSS majú účty zhodnocovať „až o 3 percentá" - nič ich však k tomu nezaväzuje. Uvádzalo sa, že priemerný dôchodok je asi 48 percent priemerného platu (7 200 Sk) a so zlepšujúcou sa ekonomickou situáciou štátu bude toto percento narastať (o 10 rokov to bude 55 percent). Pri odchode do dôchodku dostane „sporiteľ" od SP dôchodok vo výške 50 percent a po prevedení „svojho účtu" do životnej poisťovne si s ňou dohodne sumu, ktorá mu z „jeho účtu" bude k tomuto dôchodku doplácaná (vezmime si ideálny stav, čiže nijaké zrážky a poplatky za vedenie účtu a zhodnotenie o 3 percentá). Výsledok? Na základe mojich výpočtov bude mať sporiteľ na účte po desiatich rokoch 259 994 Sk. To je suma, ktorá mu mala doživotne zabezpečiť „švajčiarsku" starobu. 1. 1. 2015 odchádzajú naši občania do dôchodku. Majú 60 rokov. Občan A dostane dôchodok 55 percent priemerného platu, t. j. 15 166 korún, ktoré bude mať každý rok valorizované o 7 percent. Občan B, „sporiteľ", dostane 7 583 korún, ktoré tiež bude mať valorizované každý rok o 7 percent. Na účte má 259 994 korún. Chce žiť skromne. Dohodne sa, že z jeho účtu sa mu bude iba dorovnávať dôchodok na sumu občana A a predpokladajme, že zvyšok účtu sa mu bude naďalej zhodnocovať o 3 percentá. Ako sa teraz bude vyvíjať dôchodok a účet „sporiteľa"? Zvyšok účtu na konci roka 2016 bude 73 779 Sk. Stačí na vyrovnanie dôchodku do septembra 2017. Od októbra bude mať „sporiteľ" na účte nulu a musí vyžiť z polovičného dôchodku! Stane sa sociálne odkázaným a aby nezomrel od hladu, nezostane mu nič iné, iba požiadať štát o sociálnu podporu. A to vo veku 62 rokov a 9 mesiacov. Navyše je zdravý a chcel by žiť aspoň do deväťdesiatky. Z čoho bude žiť vyše 27 rokov? Otázkou je, kto potom týchto „sporiteľov" bude živiť, a aký zmysel malo vyhodiť bez úžitku len v období 10 rokov 335 miliárd korún, čo je suma, ktorú odvedie SP do DSS. O koľko by sa zvýšila životná úroveň, keby boli tieto peniaze investované do ekonomiky? Obhajcovia II. piliera budú tvrdiť, že 10 rokov je krátky čas na to, aby sa ukázali jeho výhody. Prepočítajme teda ďalších 10 rokov Na začiatku roku 2025 bude priemerný plat 52 718 Sk. Občan „A" dostane dôchodok 60 percent, teda 31 630 Sk. Občan B - „sporiteľ" dostane od SP 16 815 korún. „Svoj" účet 857 100 Sk si prevedie do životnej poisťovne a tiež je skromný, nechá si iba dorovnávať dôchodok na úroveň občana A. Je jasné, že „sporiteľ" napriek tomu, že po odchode do dôchodku poberal dôchodok v rovnakej výške ako občan A, po dovŕšení 64 rokov a 3 mesiacov dostane iba dôchodok vo výške 50 percent dôchodku občana A a tak to bude až do konca jeho života. V tom čase bude priemerný plat v národnom hospodárstve 61 114 korún. Občan A bude mať dôchodok 41 458 korún a „sporiteľ" dostane dôchodok 20 729 korún. Ten, ak sa mieni dožiť 90 rokov, musí rozmýšľať, z čoho vyžije ďalších vyše 25 rokov. A ešte niečo: médiá riešili kauzu Privilégium za 1, 5 milióna Sk, no 980 miliárd Sk, ktoré do roku 2025 pretečú zo štátu do DSS, im nechýba! 

O. Hlinčík, Bratislava

Ad. Kam kráča slovenský šport?
V októbrovom čísle Extra plus ma veľmi zaujal článok V. Lalucha Kam kráča slovenský šport. Slovenský šport sa naozaj nachádza v kríze. Málokedy na Slovensku máme možnosť zorganizovať nejaké významné športové podujatie (majstrovstvá sveta či Európy). Naše športoviská nie sú na úrovni. Na miestach ihrísk vyrastajú obchodné domy či multifunkčné budovy. Výstavba národného futbalového štadióna v Bratislave pripomína nekončiacu sa telenovelu, stále nie je jasné, či stihneme postaviť hokejovú arénu do roku 2011, keď sa u nás majú uskutočniť MS v ľadovom hokeji. Ak sa to nestihne, bude to pre Slovensko veľká hanba. Areál snov na Štrbskom Plese, kde sa začiatkom 70. rokov konali MS v klasickom lyžovaní, sa zmenil na Areál hanby. Chátrajúce mostíky a neupravené lyžiarske trate určite nie sú dobrou známkou pre Tatry. Možno by ste v Extra plus mohli urobiť odtiaľ reportáž a spýtať sa aj predstaviteľov Štrby, aké majú plány s týmto areálom, keďže prednedávnom bolo Štrbské Pleso vrátené pod správu obce Štrba. Areálu treba vrátiť zašlú slávu, aby sme v ňom opäť mohli zorganizovať preteky svetového pohára v skokoch na lyžiach, behu na lyžiach či severskej kombinácii. Čudujeme sa, že na futbalové kvalifikačné zápasy s Írskom a Walesom prišlo do Bratislavy a Trnavy tak málo slovenských fanúšikov. Pri dnešných cenách vstupeniek a kvalite futbalového štadióna na Tehelnom poli sa ani nečudujem. Keď už do Trnavy príde na reprezentáciu 5-tisíc divákov, tak niečo naozaj nie je v poriadku. Vysokí funkcionári Slovenského futbalového zväzu by mali objektívne zhodnotiť svoje pôsobenie.

Branislav Rusiňák, Spišská Nová Ves