Foto: Pavel Kapusta

Dieťa umu a odvahy

Pred 15 rokmi sa zrodilo VD Gabčíkovo, ktoré symbolicky predznamenalo vznik suverénneho Slovenska

Pavel Kapusta

Piateho novembra uplynulo pätnásť rokov odvtedy, čo pri Gabčíkove dosiahlo definitívnu výšku prehradzovanie Dunaja.

Práve v tento deň roku 1992 sa narodilo vodné dielo, ktoré sa pri svojej náročnosti, unikátnosti a užitočnosti stalo symbolom Slovenskej republiky, v tom čase smerujúcej k štátnej samostatnosti.

Napriek katastrofickým predpovediam o negatívnom vplyve na okolitý ekosystém dnes možno konštatovať, že Gabčíkovo je jedno z najvýznamnejších vodohospodárskych diel na Slovensku.

Svojou existenciou zachránilo mnohé rastlinné a živočíšne druhy v rozsiahlej krajinnej oblasti, je žriedlom skvalitňujúcim podzemné vody, ochraňuje pred povodňami, pomáha vodnej doprave, vyrába nezanedbateľné množstvo elektriny.

Je tiež víťazom medzinárodného súdneho sporu i pamätníkom suverénneho postupu jeho staviteľov v najnovších slovenských dejinách.

Duchovný otec Danišovič
Pôvodne bolo Gabčíkovo vyprojektované ako sústava vodných diel v slovensko-maďarskom povodí Dunaja s názvom Gabčíkovo-Nagymaros.

Duchovným otcom projektu je spoluzakladateľ Slovenskej vysokej školy technickej profesor Peter Danišovič, autor viacerých vodohospodárskych diel na Slovensku vrátane Oravskej priehrady a Vážskej kaskády.

Do výskumu Dunaja sa zapojil už v roku 1937, keď sa vtedajšie vedecké kapacity snažili splavniť túto európsku veľrieku pre medzinárodnú vodnú dopravu.

V tridsiatych rokoch 20. storočia dosahovali lode pomerne veľkú nosnosť, preto bola pre ne potrebná oveľa väčšia hĺbka. V úseku Bratislava - Komárno vtedy tvoril Dunaj tzv. vnútrozemskú deltu, ktorá mala mnoho vedľajších ramien s malou hĺbkou.

Po mnohých neúspechoch a odolávaní rieky voči zásahom človeka sa profesor Danišovič začal v roku 1950 vážne zaoberať myšlienkou skrotiť ju sústavou vodných diel, ktoré by riešili splavnosť náročného úseku a prinášali by aj osoh z výroby elektriny - najmä v čase jej nedostatku, teda tzv. špičkovú, ktorá je najdrahšia.

Dnes vieme, že tento zámer sa celkom nepodaril, pretože vinou maďarskej strany chýba vyrovnávacia nádrž na ich úseku rieky, zabezpečujúca výrobu „špičkovej" elektriny.

Variant C
Prvé ekonomické hodnotenie sústavy vodných diel na Dunaji vzniklo v roku 1961. Podľa československo-maďarskej medzištátnej dohody sa v roku 1963 začali prípravné práce na výstavbu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Pôvodný zámer pokrýval 200-kilometrový úsek prakticky od Bratislavy až po Budapešť. Mal sa skladať z dvoch veľkých komplexov vodných diel.

Elektrárne mali dodávať energiu do sietí oboch štátov, ktorá by ušetrila ročnú ťažbu asi štyroch miliónov ton uhlia. Prvý projekt vznikol v roku 1967.

V roku 1977 sme podpísali dohodu s Maďarskom, podľa ktorej sa výstavba začala už o rok neskôr a celá skupina vodných diel mala byť dobudovaná o sedem rokov. Nestalo sa tak.

Po dobudovaní prvej časti na slovenskej strane maďarská vláda odstúpila od zmluvy a dokonca žiadala, aby sme zbúrali aj to, čo už bolo postavené.

V tom čase by si to vyžiadalo minimálne 20 miliárd korún a okrem toho, zmluva bola uzavretá ako „nevypovedateľná", čo znamenalo, že sme mohli žiadať jej dodržanie.

Ani po náročných rokovaniach s maďarskou stranou sa výstavba nepohla dopredu, a tak sa odborníci rozhodli pre jeden z náhradných variantov, neskôr známy ako variant C, ktorý zhodnotil dovtedy postavené objekty slovenskej časti sústavy.

Odvážny Binder
Dvadsiaty štvrtý október 1992 sa zapísal do histórie výstavby Vodného diela Gabčíkovo. V ten deň začali nákladné autá sypať betónové kvádre (špeciálne na tento účel vyrobené paradoxne v Maďarsku) do starého koryta rieky.

Prehradenie pôvodného koryta Dunaja malo však svoje - najmä politické úskalia. Maďarská strana nesúhlasila s akýmkoľvek zásahom do toku Dunaja.

Vtedajšia federálna vláda sa nevedela dohodnúť a vodohospodári sa museli rozhodnúť takpovediac na vlastnú päsť.

Napätie vtedajších dní sa zvyšovalo a v novinách sa objavili správy, ktoré sa, našťastie, nepotvrdili: na slovensko-maďarských hraniciach sa sústreďujú maďarské vojská.

Vo svete silneli obavy z možného vojenského konfliktu. Komisia európskeho spoločenstva zvolala do Bruselu informatívnu poradu.

Po nej nasledovala druhá, Maďarsko však nepristúpilo ani na jeden návrh. Negatívny postoj k prehradeniu mali nielen maďarskí partneri, ale podľa Miroslava Lišku, autora knihy Aj tak(to) sme stavali Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, aj českí ministri federálnej vlády - najmä minister životného prostredia Josef Vavroušek, ktorý dal vypracovať obludný plán likvidácie Gabčíkova v hodnote niekoľkých miliárd Kčs.

Váha a zodpovednosť rozhodnutia zostala na investorovi - štátnom podniku Vodohospodárska výstavba na čele s jej vtedajšom riaditeľom Ing. Júliusom Binderom.

A tak sa na jeho pokyn v októbrovú sobotu 1992 začali do vody sypať prvé tony skál a betónových kvádrov.

Viacnásobný profit z diela
Turbíny vodného diela sa roztočili prakticky s náporom vody. Za prvých šesť rokov vyrobili 13 miliárd kilowatthodín elektrickej energie. Keby ju nevyrobilo Gabčíkovo, musela by sa vyrobiť inde alebo doviezť.

Gabčíkovo ušetrilo všetko, čo by znamenalo výrobu spomínaného množstva energie, či hovoríme o popolčeku či iných vedľajších produktoch výroby elektriny zamorujúcich ovzdušie, alebo odpade z jadrových elektrární. Ročne sa v jeho generátoroch vyrobí približne 2,5 miliardy KWh.

Jasne preukázateľný je aj jeho už spomínaný vplyv na ochranu územia pred veľkými vodami, stabilizáciu dna Dunaja, ramennú sústavu, na celú ekologizáciu prostredia, plavbu. Korytom rieky totiž pod Bratislavou prechádza geologický zlom, spomaľujúci jej tok.

A tak voda časom na úrovni hlavného mesta vymieľala dno a na inom mieste vymyté podložie ukladala. Bratislavské brehy by sa po istom čase začali prepadať. Vodné dielo čiastočne vzdulo hladinu a spomalilo prúd vody v celom úseku, dno rieky sa stabilizovalo.

Napríklad pri veľkej vode v roku 1997, nebyť Gabčíkova, vznikli by podľa odhadu odborníkov škody za 200 až 300 miliárd korún. V auguste 2002, keď Dunajom pretiekla vyše storočná voda, pomohlo vodné dielo zrýchlením prietoku ochrániť hodnoty nielen na slovenskom, ale aj rakúskom a maďarskom území.

V rámci budovania vodného diela sa zároveň postavilo mnoho stavieb, ktorých úžitok pociťujú priľahlé mestá a obce. Bratislava dostala čistiareň odpadových vôd pre Petržalku za 300 miliónov korún.

Kanalizačný zberač za 80 miliónov korún zachytáva všetko, čo sa predtým bez čistenia dostávalo do Dunaja. Treba spomenúť aj dnes veľmi populárnu dunajskú hrádzu s cykloturistickou trasou či divokú vodu v Čunove.

Maďarská ignorácia
Trvalé odmietanie dostavby vodného diela na Dunaji maďarskou stranou a jeho následné prehradenie slovenskými staviteľmi vyvolalo spor o platnosti zmluvy, podpísanej na začiatku výstavby v roku 1977.

A tak o celej záležitosti, takmer presne po 20 rokoch, 25. septembra 1997 rozhodol Medzinárodný súdny dvor v Haagu:

- Maďarsko nebolo oprávnené pozastaviť a následne zanechať v roku 1989 práce na projekte stupňa Nagymaros a zanechať časť prác na projekte stupňa Gabčíkovo, za ktoré bolo podľa zmluvy z roku 1977 a príslušných dokumentov zodpovedné.

- Československo bolo oprávnené pristúpiť v novembri 1991 k výstavbe dočasného riešenia tak, ako je to opísané v Dohode o predložení sporu pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu.

- Československo nebolo oprávnené od októbra 1992 uviesť do prevádzky dočasné riešenie.

- Maďarské vyhlásenie z 19. mája 1992 o skončení zmluvy z roku 1977 naďalej platí a pokrýva konzekventne vzájomné vzťahy medzi oboma stranami.

- Slovensko ako nástupnícky štát Česko-Slovenska sa stalo zmluvnou stranou zmluvy z roku 1977 dňom 1. januára 1993.

- Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, musí byť dosiahnutý spoločný prevádzkový režim z roku 1977.

- Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, Maďarsko má kompenzovať Slovensku škody, spôsobené Československu a Slovensku v dôsledku prerušenia a zanechania prác, za ktoré bolo Maďarsko zodpovedné.

Slovensko má Maďarsku kompenzovať škody, ktoré vznikli v dôsledku uvedenia náhradného riešenia do prevádzky Česko-Slovenskom a jeho prevádzkovania Slovenskom.

Žiaľ, Maďarsko dones rozhodnutie Haagu nerešpektuje.

Gabčíkovo zachránilo Budapešť
Po povodniach, ktoré v auguste 2002 zasiahli celú strednú Európu vrátane Slovenska, sme obstáli relatívne dobre - aj napriek tomu, že sme utrpeli škody približne za miliardu 770 miliónov korún.

Prívalové dažde väčšina odborníkov pripisuje postupnému otepľovaniu zemskej klímy a ďalším súbežným faktorom.

Dnes však o účinku VD Gabčíkovo možno hovoriť bez zábran; ukázalo s totiž, že manipuláciou na vodnom diele možno ovplyvniť hladinu na celom slovenskom úseku, ako aj na spoločnom úseku s Rakúskom.

Gabčíkovo pomohlo Bratislave, keď minimálne o pol metra znížilo hladinu Dunaja pri maximálnom prietoku.

Pomohlo dokonca aj našim rakúskym susedom, ktorí poďakovali slovenským prevádzkovateľom vodného diela za to, že urýchlili odtok vody a znížili maximálnu hladinu aj na území Rakúska.

Dvadsiateho prvého augusta 2002 si prácu slovenských vodohospodárov a faktickú záchranu Budapešti pred zničujúcou záplavovou vlnou verejne pochvaľoval aj predseda maďarského Klubu reálne zelených László Juhos: „Slovenskí vodohospodári sa pri dunajskej záplave k maďarskej strane zachovali maximálne čestne. Včas vyprázdnili vodnú nádrž v Gabčíkove, načas prerušili tok Váhu a vpustili menej vody do starého koryta Dunaja.

Povodeň na Dunaji bude pre vládu Pétera Medgyessyho dostatočným dôvodom na zamyslenie sa nad tým, že viac už nie je možné udržiavať stav, keď medzi Komáromom a Ostrihomom nie je súvislý systém hrádzí a hate neboli postavené ani v Dunajskom oblúku, kde bola situácia najkritickejšia".

Od vypovedania týchto slov už ubehlo päť rokov, no maďarská politická reprezentácia svoj prístup k problematike vodného diela nezmenila.