Perly horného Považia

Historické stavby majú jedno spoločné: postavili ich mozoľnaté ruky poddaného ľudu

Peter Filipko

Medzi vyhľadávané turistické magnety Slovenska určite patria historické hrady, zámky a kaštiele, ku ktorým sa viaže bohatá história, opradená rôznymi povesťami a poverami.

Aj Budatínsky hrad, hrad Likava a kaštieľ Radoľa, nachádzajúce sa v Žilinskom kraji, upútajú okrem atraktívneho vzhľadu aj zaujímavou minulosťou.

Z hradu kasárne
Na predmestí Žiliny smerom na Kysuce privíta návštevníkov metropoly Považia Budatínsky hrad, ktorý postavili ako stredovekú pevnosť v druhej polovici 13. storočia, aby chránil križovatku diaľkových ciest vedúcich z Ponitria a Považia na sever, do Sliezska a Poľska. Postavili ho na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo.

Význam hradu zvýrazňovalo aj masívne opevnenie. Základom stavby nepravidelného pôdorysu bola mohutná kruhová obytná veža, vytvárajúca charakteristickú siluetu Budatínskeho hradu v kamennom opevnení - v pôdoryse sa zachovala dodnes. Na severnej strane sa nachádzalo štvorhranné nádvorie s palácmi a kaplnkou, vybudované v 15. storočí.

Vnútornú, obytnú časť hradu rozšíril o nový dvojposchodový palác, vysunutý smerom na východ až na okraj hradného brala, priamo nad Váh. Hrad, v polovici 17. storočia doplnený tromi bastiónmi, ktoré sa zachovali len na dobových vyobrazeniach, sa stal najbezpečnejšou pevnosťou horného Považia.

Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia. Hradní páni ho dali spevniť bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí.

V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky strediska hospodárskeho podnikania, zabezpečeného na tie časy modernou vojenskou technikou. V roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Csákyovci, ktorí tu bývali až do roku 1945.

Počas revolúcie v rokoch meruôsmych cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne.

Z tých čias sa zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 - 1923.

V miestnostiach sa zachovalo drevené obloženie stien, vyrezávané trámové stropy a barokové kamenné krby. V niektorých miestnostiach možno vidieť krížové klenby a valené klenby s lunetami.

Vo veži sa nachádzajú vzácne zvony z roku 1773 od trnavského zvonolejára M. Orfandla. Dnes patrí Budatínsky hrad Žilinskému samosprávnemu kraju a v jeho v priestoroch sídli Považské múzeum.

Zo slávy ruiny
Žilinskému samosprávnemu kraju patrí aj Likavský hrad, ktorého zrúcaniny stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov, na pravom brehu Váhu. Ako každý hrad na Považí, i tento bol vystavaný mozoľnatými rukami poddaného ľudu a hojne pokropený krvou nespočetných bojovníkov a spája sa s ním mnoho starých povestí.

Podľa historických prameňov roku 1397 moravský markgróf Prokop zabral Ružomberok a s ním aj Likavu. Prokopa onedlho vypudil kráľ Žigmund.

Likavu a s ňou aj Ružomberok odovzdáva Žigmund roku 1406 uhorskému palatínovi Mikulášovi Garovi a Jánovi Garovi, ktorí ju mali v držbe asi do roku 1418.

Likavské panstvo začalo ťarchy Ružomberka, ustálené vo výsadných listinách, neoprávnene zvyšovať, proti čomu Ružomberčania podali kráľovi Žigmundovi žalobu. Kráľ Žigmund v listine z júna 1429 zakazuje likavskému kastelánovi od mesta vyberať viac zemepanskej pozemkovej dane ako 50 mariek, stanovených výsadnou listinou z roku 1340.

Bol to pre Likavu začiatok nepokojných a rušných čias. V septembri 1431 vtrhli do Liptova husiti vedení Prokopom Veľkým a v noci sa zmocnili Likavy, ktorú vypálili a rozbúrali. Po ich odchode o tri roky dostal Likavu do majetku Ján Hunyady a dal ju znova vybudovať.

V polovici 17. storočia sa dostala Likava do moci Tökölyovcov. Za ich panovania bolo likavské panstvo niekoľko ráz javiskom vojnových udalostí. Roku 1670 napríklad hrad obliehal cisársky generál Heister.

Koncom roka 1703 obsadili Ružomberok povstalci a kapitulovala pred nimi aj Likava. Ďalší majitelia hradu, Rákócziovci, dali Likavu roku 1707 zrúcať. Od tých čias z hrdého panského hniezda zostali už len ruiny, ktoré pripomínajú zašlú slávu zemepánov.

V súčasnosti hrad spravuje Liptovské múzeum v Ružomberku. Rozsiahla rekonštrukcia hradu Likava prebiehala v rokoch 1981 až 1998.

V roku 2003 bol hrad sprístupnený pre verejnosť, v roku 2006 bola skončená rekonštrukcia Hunyadyho veže a sprístupnená expozícia venovaná dejinám hradu.

Žilinský samosprávny kraj plánuje statické zabezpečenie južného paláca a sprístupnenie severného paláca. Financovanie sa predpokladá zo zdrojov EÚ alebo z iných fondov, podporujúcich projekty obnovy kultúrnych pamiatok.

Nejasná minulosť
K historickým skvostom Považia sa radí aj kaštieľ v Radoli, jeden z najstarších historických objektov na Kysuciach. Pochádza z druhej tretiny 16. storočia. Predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla, no okolnosti jeho stavby sú nejasné.

Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obývacím priestorom v každom podlaží, obklopená hradbou, teda skôr obytná veža, aké mávajú pôvod v stredoveku. K prestavbe objektu prišlo v druhej polovici 17. storočia, keď bol jadrom majera budatínskeho panstva.

Roku 1658 sa tu nachádzali panské stajne, stodoly, ovocná záhrada, rybníky, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla. Prestavbou objekt získal siene na poschodí, obytné priestory a schodište. Od 19. storočia do roku 1977 slúžil kaštieľ na ubytovanie.

Jeho renesančný charakter dokazujú okná so šambránami a plastickými nadokennými rímsami, krížová klenba s hrebienkovým obrazom, valená klenba s lunetami, nárožné maľované kvádrovanie. Objavená bola i pôvodná renesančná omietka.

V súčasnosti je v Radoľskom kaštieli sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea, ktorého zriaďovateľom je aj v tomto prípade Žilinský samosprávny kraj.

Ten v rokoch 2003-2006 zabezpečoval opravu strechy kaštieľa, ktorá stála takmer jeden a pol milióna Sk. Tento rok prišla na rad rekonštrukcia elektroinštalácie v kaštieli za viac ako milión korún.

Novinka: Video sekcia

Vytlačiť Poslať