Foto: SITA

Mohli sme byť ďalej

Diaľnice a raňajky s Bushom

Milan Kenda

Neraz sa stretávam s hanblivou reakciou na uznávanie Vladimíra Mečiara v minulosti, s akousi ľútostivou sebareflexiou.

Po Mečiarovom podivnom meandrovaní v nedávnych rokoch, po jeho kľučkovaní od jednej svetoobčianskej politickej strany k druhej, po jeho čudesných politicko-šachových rošádach, úklonoch a príklonoch sa podaktorí ľudia hanbia za to, že mu v deväťdesiatych rokoch, ale aj o voľačo neskôr dali svoj hlas, sympatie a dôveru.

Keby dôkladne analyzovali svoje niekdajšie konanie, dozaista by zistili, že sa nemajú za čo hanbiť, a to aj napriek dnešným poznatkom a klesajúcim preferenciám HZDS-ĽS. 

Veď všetci sympatizanti nezbožňovali Mečiara ako modlu, ale uznávali ho ako premiéra, ako štátnika s rozumnou národohospodárskou víziou, výhodnou, realizovateľnou a perspektívnou.

Jedna z generálnych vízií
rozvoja Slovenska v čase Mečiarových vlád spočívala v budovaní diaľničnej siete. Vychádzala z nezvratného geografického faktu, že Slovensko sa nachádza v strede Európy, z čoho vyplýva, že najkratšie západno-východné a severno-južné dopravné trasy vedú cez nás.

Kompletne vybudovaná diaľničná sieť by konvenovala zahraničným firmám a investorom. Príjmy z poplatkov za užívanie diaľnic by významnou mierou plnili štátnu pokladnicu.

Rozsiahla diaľničná sieť by podporovala podnikanie všetkých typov: od štátneho po súkromné, od malého po veľké.
Na diaľničnej sieti by sa „priživovali" rozmanité podnikateľské štruktúry a organizácie: čerpacie stanice, autoservisy, motoresty, reštaurácie, hotely... Na diaľnice by nadväzovali rozličné obchodné a servisné aktivity ako koráliky na šnúre.

Neprávom vysmievané heslo
Nerozprávame o chimérach, stačí si spomenúť na súčasné Chorvátsko! Realizáciou diaľničnej vízie sme sa mohli naozaj začať približovať k vzorovému Švajčiarsku s jeho povestnou cestnou a železničnou sieťou.

Ak heslo (v tomto prípade o druhom Švajčiarsku) obsahuje konkrétny príklad s konkrétnymi aplikovateľnými švajčiarskymi alebo holandskými receptmi, prestáva byť frázou a stáva sa motivačným podnetom.

Žiaľ, vláda asociálnych politikov v rokoch 1998 až 2006 toto heslo demonštratívne spálila a rozvoj diaľničnej siete - ako Mečiarovej agendy - trestuhodne zabrzdila.

Rád by som videl ekonomické výpočty toho, kde by sme už mohli dnes byť s dobudovanou diaľničnou sieťou! Dnes sa môžeme len nádejať, že sa tak stane aspoň v roku 2012.

Nešlo teda o nekritické zbožňovanie nejakého vodcu, ale o stotožnenie sa s myšlienkami politika, ktorý mal zdravú víziu a sľubnú koncepciu rozvoja Slovenska. Prinášal vtedy nádej: budovanie diaľnic namiesto raňajok s Bushom!