Pondelok 22. júl 2024

extra plus

Október 2007

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

V znamení eura

Rozpočtová konsolidácia na obzore

Róbert Hölcz

Štátny rozpočet je najdôležitejší finančný plán, ktorým vláda v rámci fiškálnej politiky zabezpečuje stabilitu hospodárstva. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách ho vláda v polovici októbra dá na schválenie do parlamentu, pričom ministerstvo financií už v polovici augusta predložilo vláde svoj návrh.

Ten vychádza z požadovaného deficitu 24,2 miliardy slovenských korún, čo predstavuje 2,3 percenta hrubého domáceho produktu.

V parlamente sa neočakáva búrlivá diskusia, pretože ak chceme k 1. 1. 2009 zaviesť euro, nemôže deficit štátneho rozpočtu prekročiť 3 percentá HDP.

Iná vec sú čiastkové zmeny v rámci jednotlivých kapitol, ako aj použitie vyčlenenej rezervy vlády vo výške 6,5 miliardy korún na priority, o ktorých sa bude vo vláde diskutovať.

„Lačné" rezorty
S konkrétnymi údajmi sa už ministerstvá zoznámili a väčšina z nich už tradične prezentuje nedostatok peňazí, ktorý im bude brániť naplno zabezpečiť požadované priority. Životnému prostrediu chýbajú peniaze na prevenciu voči povodniam, čo ohrozuje mestá a obce proti záplavám.

Výstavba potrebuje viac na podporu rozvoja bývania, obnovu bytových domov, bonifikáciu hypotekárnych úverov, Štátny fond rozvoja bývania, ale aj v prospech regionálneho rozvoja a budovanie regionálnych rozvojových agentúr a eurozdružení.

Veľkú nespokojnosť vyjadril minister poľnohospodárstva, ktorý označil rozpočet za sabotáž a to z dôvodu, že hoci ako rezort dostane na budúci rok viac, priame platby majú byť výrazne nižšie, čo aj podľa opozície výrazným spôsobom znižuje našu konkurenčnú schopnosť.

A tak najspokojnejší, zdá sa, bude rezort sociálnych vecí, ktorý aj bez vianočných dôchodkov má zatiaľ odklepnuté o 3,3 miliardy korún viac ako minulý rok.

Je to v súlade s ľavicovou orientáciou terajšej koaličnej vlády, ktorá chce viac pre rodiny, a tým chce znižovať mieru chudoby občanov.

Schodok verejných financií
Vláda v lete deklarovala, že deficit štátneho rozpočtu na rok 2008 bude o 0,6 percenta nižší ako v roku 2007 a do roku 2010 sa má znižovať ročne o 0,5 percenta HDP. V praxi to znamená, že v roku 2009 to bude na úrovni 1,9 percenta a v roku 2010 na úrovni 0,8 percenta HDP - a to už vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného piliera starobného dôchodkového poistenia.

Znižovanie deficitu štátneho rozpočtu neznamená, že v nasledujúcich rokoch príde k absolútnemu poklesu výdavkov na štátnu správu, ale že rast príjmov musí byť vyšší ako rast výdavkov.

Dôkazom je bilancia rozpočtov na roky 2007 a 2008, keď sa príjmy majú na budúci rok zvýšiť o 35,5 miliardy a výdavky len o 21,3 miliardy korún.

Tento zámer vlády vychádza z očakávaného vývoja rozhodujúcich makroekonomických ukazovateľov, keď sa má hrubý domáci produkt ročne zvyšovať o 6 percent, výška inflácie má byť okolo 2 percent a nezamestnanosť by nemala prekročiť hranicu 10 percent.

Pri tomto raste HDP sa teda očakáva nárast inkasa dane z príjmu fyzických a právnických osôb, čo predstavuje rozhodujúci príjem do štátneho rozpočtu.

Podobným spôsobom sa pristupuje aj v susednom Česku, kde návrh rozpočtu počíta s deficitom 70,8 miliardy českých korún, čo je oproti tomuto roku, keď má deficit dosiahnuť 91,3 miliardy, tiež výrazný pokles. 

Pri uvedených parametroch má rozpočtový deficit na budúci rok predstavovať 2,95 percenta hrubého domáceho produktu.
Podľa vyjadrenia českých vládnych predstaviteľov sa so zavedením eura neráta skôr ako v roku 2012. 

Ako u nich, tak aj u nás prichádza od budúceho roka k výrazným zmenám v celom systéme sociálneho poistenia, zdravotníctva a daní, s doteraz nevyjasneným dosahom na vývoj opísaných makroekonomických ukazovateľov.

Hospodárska politika terajšej vlády počíta s rastom životnej úrovne občanov, pričom sa nezabúda ani na rast dôchodkov. Naďalej ostáva otvorená otázka konečného termínu zavedenia eura, o čom európske menové inštitúcie rozhodnú najneskôr do polovice budúceho roku.

Po prijatí už nebude Národná banka Slovenska zabezpečovať národnú menovú politiku; tá sa presunie na Európsku centrálnu banku. 

Menová politika tak bude jednotná pre všetky štáty eurozóny. Za stabilitu finančného trhu bude slovenská vláda zodpovedať len prostredníctvom národnej fiškálnej politiky, ktorej hlavným nástrojom je štátny rozpočet.