Foto: archív

Globalizácia a fašizmus

Premiér Fico, zdá sa, nebol ďaleko od pravdy

Karol Palkovič

Stalo sa už takmer pravidlom, že médiá na Slovensku „meditujú" nad každým, čo i len trochu neštandardným vyjadrením premiéra Roberta Fica. Neraz pritom skĺzavajú do polohy, ktorá je blízka praobyčajnému moralizovaniu, inokedy, naopak, ich závery možno prirovnať k otvoreným útokom na predsedu vlády.

Nedávno sa šéf vládneho kabinetu stal terčom mediálnej kritiky za to, že ekonomickú globalizáciu, v rámci ktorej ide o rozdelenie moci a vplyvu, prirovnal k fašizmu.

V prvej línii kritikov sa na stránkach istého mienkotvorného denníka objavil jeden z lídrov Občianskej konzervatívnej strany Peter Zajac.

Šéf programovej rady OKS, ktorá sa volebnými preferenciami (0,4 percenta) pohybuje na samom okraji záujmu voličov, kritizoval premiéra, že sa svojím postojom prihlásil ku komunistickej tradícii.

Z čoho tak usúdil, ťažko povedať. Nech sa totiž akokoľvek spätne pozrieme na premiérove slová, nič podobného z nich nevyplynulo.

Dokonca ani z článkov, ktoré publikovali iné médiá, nebolo možné prísť k takémuto záveru. Žeby bol Peter Zajac až tak zaslepený svojím negatívnym vzťahom k ľavičiarom?

Koncerny nad štátmi
Polemizovať možno aj so Zajacovým tvrdením, že dnešná globalizácia má v ekonomickej a sociálnej oblasti mnoho obdivovateľov a kritikov vraj možno nájsť iba v kultúrnej sfére.

Podľa Financial Times však ekonomickú globalizáciu oceňuje len 5 percent populácie vyspelých štátov sveta a zvyšok má opačný názor.

Nemožno sa tomu čudovať. Vlády a parlamenty jednotlivých štátov postupne pod vplyvom globalizácie totiž strácajú rozhodovacie právomoci a tie prechádzajú na nadnárodné koncerny.

Tento proces pôsobí proti ideám demokracie, keď namiesto volených zástupcov ľudu rozhodujú o mnohých veciach, ktoré sa ich týkajú, šéfovia mamutích spoločností.

A dôsledok? Okliešťovanie ľudských práv, ale aj zdevastované životné prostredie, ničenie prírodných zdrojov, produkcia škodlivých chemikálií, chudoba, obrovská úmrtnosť v krajinách tretieho sveta. 

V poslednom desaťročí sa napríklad znížil podiel najchudobnejších krajín na globálnom príjme z 2,3 percenta na 1,4 percenta.

Ak teda premiér Robert Fico prirovnával globalizáciu v ekonomickej oblasti k fašizmu, nebol ďaleko od pravdy. Toto nebezpečenstvo sa neraz podceňuje, možno i preto, že má inú, rafinovanejšiu podobu, ako fašizmus minulého storočia.

A pokiaľ ide o kritikov globalizácie kultúry, Peter Zajac zavádza, keď tvrdí, že v tejto oblasti je ich najviac. Naopak, túto formu globalizácie svet vníma skôr pozitívne, predovšetkým ako prepojenie duchovné.

Internet a takmer bezhraničná virtuálna realita umožňuje kontakty ľudí z opačných koncov zemegule, ktorí sa navzájom spoznávajú a ovplyvňujú.

Výmena informácií znamená aj hlbšie pochopenie iných kultúr, čo aj v krajinách s autokratickými formami vládnutia napokon môže viesť k víťazstvu demokratickejších pomerov.

Pseudoargumentácia
Namietať možno aj proti tvrdeniu Petra Zajaca, že „globalizácia je možná len v mieri a v slobodných podmienkach". Ak totiž pozornejšie sledujeme politický vývoj vo svete, ľahko pochopíme, ako je to s vojnou a mierom a aký je ich vzťah ku globalizácii.

Vo svete stále hrozí množstvo lokálnych konfliktov, ktoré by v krajnom prípade mohli prerásť až do tzv. globálnej vojny. Do týchto problémov často zasahuje OSN, v niektorých prípadoch však účinne zasiahnuť nedokázala, čo sa odrazilo v snahách o reformu tejto organizácie.

Veľké nebezpečenstvo je tiež spojené s rozširovaním zbraní - zvyšuje sa počet krajín s atómovými zbraňami (India, Pakistan).

Stále sa nepodarilo zastaviť šírenie terorizmu, islamského fundamentalizmu a rasizmu. Peter Zajac zdá sa, vidí len to, čo chce vidieť.

Inak by len ťažko mohol tvrdiť, že premiér Fico je v rámci NATO a Európskej únie nedôveryhodným partnerom a z pohľadu hodnôt, ktoré tieto organizácie vyznávajú, sa vraj zaradil medzi extrémistov. Ak by sa autor týchto slov opieral o konkrétne fakty, bolo by to iné.

Jeho pseudoargumentácia, založená na hypotézach a možno i želaniach, v tomto prípade však stojí na hlinených nohách. Napokon, nie je to po prvý raz, čo sa on i samotná OKS takýmto spôsobom prezentovali na verejnosti.

Dosť na to, aby sme pochopili, prečo má tento mimoparlamentný politický trpaslík tak málo voličov.