Štvrtok 20. jún 2024

extra plus

Október 2007

Aktuálne číslo

Kresby : Andrej MišanekKresby : Andrej Mišanek

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Máte slovo

Druhý Reichstag
Nesúhlasím a neverím. Znovu nám pri výročí 11. septembra masírovali mozgy, znova nás presviedčali o potrebe boja proti terorizmu. Už vtedy, keď sa zábery na horiace dvojičky striedali so zábermi na radujúce sa deti, ktoré zjavne neboli Američanmi, som vravel: „Zle je, horí Reichstag." Čas mi dal za pravdu. Dnes je „boj proti terorizmu" vynikajúcou zámienkou na terorizovanie kohokoľvek rozpútaním lokálnej vojny, obmedzovaním pohybu, sledovaním, zhromažďovaním údajov. Nedávno som sledoval na TV stanici Discovery dokumentárny film o pyrotechnikoch, v ktorom odborníci hovorili o tom, aké je to umenie odstreliť budovu tak, aby spadla na svoj pôdorys, a predvádzali to na menších objektoch. A na TV stanici Spektrum ukazovali predhistorický park Nigela Marvena, kde na živého herca zaútočili dávno vyhynuté potvory a dokonca ho aj poranili. A vyzeralo to naozaj vierohodne ...

Mgr. Jozef Mesároš, Banská Bystrica

Vážená redakcia Extra plus,
zaujal ma článok o 11. septembri v poslednom čísle vášho časopisu. Myslím si, že to všetko Američania spáchali sami, pretože sa im to hodilo. Navyše, nik mi zatiaľ nevysvetlil, ako sa môže boeing zmestiť do diery v Pentagóne, ktorá je menšia ako rozmery údajne havarovaného lietadla, a v okolí nezanechať nijaké trosky. Teda, okrem pár kúskov šrotu, čo za trosky nepovažujem. Takže spadnuté lietadlo na Pentagón bola na 100 percent habaďúra. No a keď bola habaďúra Pentagón, tak potom bola habaďúra všetko. Čo sa mi ešte páčilo v septembrovom čísle, boli slová generálneho riaditeľa Železiarní Podbrezová. Ten vystihol úplne presne, že by sa mali investičnými stimulmi podporovať aj domáce firmy, nielen zahraničné, a sociálne cítenie bývalej vlády bolo pod bodom mrazu, čo je smutné. Ďalšie články v septembrovom Extra plus sa nesú v jednotnom duchu: dobrý Fico a strašne zlí novinári a DSS, prípadne Dzurinda a spol. V článku Déesesky v štýle BMG Invest, pod ktorým je podpísaná redakcia, nie je veľa zdravého sedliackeho rozumu. Po prvé, porovnávať BMG Invest s DSS je samo osebe choré, a to musíte vedieť aj vy, takže titulok je len preto taký, aby bol ohromujúci a hodí sa vám. BMG nikdy nepodnikalo na finančných trhoch, skupovalo všelijaké firmičky a podnikalo napríklad v zmenárňach, stávkových kanceláriách, vydavateľstvách... atď. a dopredu bolo jasné, že to skrachuje, lebo výnosy sa vyplácali len z vkladov. Kto si to nevedel spočítať, jeho chyba. Ja som tam tiež dal peniaze, lebo to bolo lákavé, neodolal som, ale stihol som ich aj vybrať, takže som zarobil.

Róbert Jahn

Ad: Déesesky v štýle BMG Invest
Dá sa súhlasiť, že tzv. II. pilier dôchodkovej reformy nie je normálnym systémom, ktorý by mal občanom Slovenska zabezpečiť „švajčiarsku" starobu. Je neprehľadný a v rozpore s ústavou. Už samotný termín „sporiteľ", na ochranu ktorého Kaník založil občianske združenie SPORITEĽ, je zavádzaním. Títo ľudia predsa nesporia! Sú doslova zneužití na to, aby časť peňazí z ich zákonných odvodov odvedených do fondov Sociálnej poisťovne - čiže peniaze štátu, boli predisponované súkromným finančným inštitúciám. DSS majú účty „sporiteľov" zhodnocovať „až o 3 percentá" - nič ich však k tomu nezaväzuje (dnes už vieme, že v prvých rokoch oznámili straty, a nie sú ochotné garantovať ani zhodnotenie o infláciu). Dzurindova administratíva zanechala II. pilier dôchodkovej reformy slovenskej ekonomike ako trójskeho koňa. Odčerpáva z nej v prospech cudzích súkromných finančných inštitúcií (DSS) neuveriteľné množstvo peňazí, ktorých objem sa bude zvyšovať úmerne so zvyšovaním priemerných platov. Je šokujúce, že podľa mojich výpočtov počas najbližších 20 rokov štát zo svojej ekonomiky, t. j. Sociálna poisťovňa, musí previesť bez akéhokoľvek úžitku cudzím finančným spoločnostiam približne 980 miliárd korún!!! (Za rok 2007 to bude cca 27,8 miliardy, čo predstavuje 78 miliónov korún denne!) A to je už fakt, ktorý sa netýka iba „sporiteľov". O tieto prostriedky budú ochudobnení všetci občania tohto štátu, pričom „sporiteľom" v podstate nikto nič negarantuje a mnohým nakoniec zostanú iba oči pre plač (podrobnejšie argumenty s vlastnými výpočtami pošlem nabudúce). Tento odlev finančných prostriedkov bude po celý čas obrovskou a nezmyselnou záťažou pre našu ekonomiku. Je nepochopiteľné, že súčasný guvernér NBS podporil II. pilier tvrdením, že bezpečnosť vložených peňazí je zaručená tým, že sú vložené do štátnych dlhopisov. Preložené do zrozumiteľnej reči: svoje peniaze dáme do DSS, potom si ich od nich požičiame a budeme splácať i s úrokmi - to nie je Kocúrkovo, to je fakt! II. pilier dôchodkovej reformy je v skutočnosti vysoko sofistikovanou, žiaľ, parlamentom zákonne schválenou pyramídovou hrou. Nikdy sa nevrátia v plnej výške prostriedky tam vložené, nieto ešte, aby sa ich vrátilo viac. Premiér Fico má pravdu, keď DSS prirovnáva k nebankovým subjektom. Otázkou zostáva, ako sa potom štát postará o obete. Bude odmietať svoje zlyhanie a zodpovednosť tak ako v prípade nebankových subjektov? O pár desaťročí sa pripravme na milióny žobrákov dôchodcov, obete Kaníkovho a Radičovej experimentu. II. pilier by sa mal okamžite zastaviť. Isteže, škody by boli značné, ale treba si uvedomiť, že každým ďalším dňom len narastajú.

O. Hlinčík, Bratislava

Príšerná STV
Nedá sa mi nevyjadriť k diskusnej relácii O 5 minút dvanásť z 2. 9. 2007, kde boli hosťami najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky - prezident SR, premiér SR a predseda NR SR. Témou bola Ústava SR a jej vznik, no priebeh diskusie, ktorú viedol moderátor STV, bol dehonestujúci a musel diváka, ktorého téma zaujala, poriadne rozčúliť. To predsa nie je možné, aby predseda vlády musel moderátora upozorňovať, aby mu neskákal do reči, aby mu prezident musel pripomenúť, že isté priezvisko do témy nepatrí. Moderátor relácie nenechal hostí slobodne sa vyjadrovať k téme, diskutujúcich arogantne prerušoval a bránil sa argumentom hostí, hoci má prijať od hosťa všetko bez obrany svojej osoby - na to nie je divák zvedavý. Taktiež na takú tému, akou je Ústava SR, mal byť vybraný moderátor novinár, ktorý bol v roku 1992 osobne svedkom aktu prijímania ústavy. Moderátor relácie mal znalosti z prijatia ústavy iba zo spravodajských archívnych ukážok, pretože v spomenutom čase bol ešte len stredoškolákom. Diskusiu svojím koktaním, hmkaním, nesúvislým jazykovým prejavom a rušivou gestikuláciou priam dehonestoval, čím preukázal, že na moderátorskú stoličku nepatrí. Vedenie STV a kompetentní by sa mali touto skutočnosťou zaoberať, aby diváci a koncesionári mali z relácie, ktorú STV vysiela „až" jedenkrát do týždňa, pocit spokojnosti a nerozčuľovali sa pre jedného pracovníka, ktorý si za svoj výkon nezaslúži plat. Zároveň by sa STV mala zamyslieť nad programovou ponukou, ktorá je príšerná. Za jeden večer musíme pozerať až tri americké filmy - to je absolútne dehonestujúce!

Mária Kubeníková, Sabinov

Zlý stav televízie verejnej služby
Slovenská asociácia novinárov (SAN) je znepokojená situáciou v Slovenskej televízii. Súčasný stav v spravodajstve, úroveň vysielaných programov a chaos v personálnom obsadení je znakom maximálnej neprofesionality vedenia. Je zarážajúce, že ani po desiatich mesiacoch generálny riaditeľ Radim Hreha nezabezpečil riadne fungovanie inštitúcie, ktoré mu ukladá zákon. Nepochopiteľným je aj oslovenie Stanislavy Benickej na spoluprácu pri výbere a usmerňovaní nových redaktorov, ako aj plánované stáže v Českej televízii. Pripomíname, najmä vedeniu STV, že v Slovenskej republike existujú viaceré novinárske organizácie a orientácia iba na jednu z nich nie je najšťastnejším riešením. Na stav v Slovenskej televízii SAN upozorňuje už dlhodobo. Žiaľ, s odstupom rokov sa potvrdilo, že rôzne experimenty zo strany viacerých „manažérov" STV nič nepriniesli. V konečnom dôsledku však trpí divák koncesionár. Vyzývame preto všetky relevantné inštitúcie, a najmä bývalých televíznych tvorcov i pracovníkov, aby svojimi aktivitami poukázali na zlý stav televízie verejnej služby, a tak pomohli zachrániť prinajmenšom torzo z kedysi úspešnej inštitúcie.

Mgr. Art. Štefan Dlugolinský, predseda Slovenskej asociácie novinárov, bývalý námestník ústredného riaditeľa STV

Dobré ráno, KDH!
Takto by som pozdravil predstaviteľov tohto hnutia, ktorí si v roku 2007, v pätnástom roku slovenskej štátnosti, uvedomili, že je potrebné razantnejšie obhajovať a presadzovať slovenské národné záujmy doma, ale aj v zahraničí. Traja poslanci slovenského parlamentu za KDH a bývalý predseda KDH pripravili poslaneckú iniciatívu, ktorej cieľom je uznať zásluhy Andreja Hlinku v zápase o slovenskú štátnosť zákonom, ktorý by prijala NR SR. Iniciatíva je to pekná, ale otázka znie, čo robili poslanci KDH osem rokov, keď bolo KDH súčasťou vládnej koalície spolu s SMK? Kde boli poslanci KDH v čase, keď sa rozhodovalo o samostatnosti Slovenska, keď sa rozhodovalo o prijatí Deklarácie o zvrchovanosti SR a následne aj o prijatí Ústavy SR? Možno by táto ich iniciatíva vyznela aj dôveryhodne, keby s ňou poslanci za KDH neprišli pár týždňov po vyhlásení, že KDH sa bude snažiť získať národne orientovaných voličov. Politika KDH nie je o kresťanských a už vôbec nie o národných hodnotách. Dôkazom toho je aj postoj Františka Mikloška, ktorý 31. augusta 2007 po slávnostnom zasadnutí NR SR k 15. výročiu prijatia Ústavy SR opäť vyhlásil, že hlasovanie poslancov za KDH v roku 1992, keď hlasovali proti prijatiu ústavy, bolo správne. Tak o čo sa potom KDH pokúša? Slováci sú možno holubičí národ, ale nie holubičí národ so sklerózou. A čím viac sa bude KDH miešať do posvätných vecí nášho národa, tým viac budeme pripomínať najmä mladým Slovákom to, kto zlyhal a kto obstál v boji za slovenskú samostatnosť.

Mgr. Róbert Švec, Nitra

Kušnírová má mediálnu imunitu?
Potom, ako redaktorka a moderátorka politických diskusií TV JOJ Silvia Kušnírová havarovala v podnapitom stave v Považskej Bystrici, žiadna slovenská televízia nemala odvahu zverejniť aj bližšie podrobnosti. Na miesto nehody sa okamžite s príchodom polície nezhŕkli ako supy televízne štáby a nesnímali opitú moderátorku zblízka, kladúc jej vyrývačné otázky - ako to bolo v prípade nočnej havárie poslanca Jána Cupera. Prečo? Táto „skokanka do reči", ktorá je smutne známa tým, že ak stráca argumentačne pôdu pod nohami, začne na svojich hostí v štúdiu nedôstojne útočiť, má asi výnimku. Aj v prípade, že urobí takýto vážny prešľap, jej televízne šikanovanie je jednoducho tabu. Na rozdiel od Cupera a ďalších pre pravicu a protinárodné sily nepohodlných politikov, ktorým naše televízie (nie zadarmo) slúžia.

Marián Burík, Ilava