Kresba: Andrej Mišanek

Srbská história do cudzích rúk

Do 10. decembra by sa malo rozhodnúť o osude Kosova

Peter Jánošík

V roku 1975 sa v Helsinkách konala celoeurópska konferencia o zabezpečení trvalého mieru na kontinente, na ktorej sa zúčastnili obidva v tom čase súperiace bloky západných a komunistických štátov.

Dôležitým výsledkom konferencie bolo, že potvrdila povojnové hranice v Európe. Odvtedy uplynulo veľa času, ale ani po páde železnej opony sa nestalo, aby sa časť jednej krajiny stala súčasťou iného štátu. Pravda okrem východného Nemecka. Tam to však bolo obapolné želanie.

Aj za cenu izolácie
Teraz však Srbsku hrozí, že stratí svoju provinciu Kosovo, územie, kde sa rodil srbský štát a jeho história, územie, kde má svoje historické pamiatky, hrady, kláštory a chrámy.

Kosovskí Albánci sa vehementne dožadujú samostatnosti územia, kde ich kedysi Srbi prichýlili počas útokov tureckých hôrd na Balkán, kde vo veľkom nebezpečenstve našli svoje útočisko.

Kosovskí Albánci si svoje podmienky začali klásť po útokoch NATO na Srbsko, keď tento štát bol po skončení bojov nútený stiahnuť z Kosova svoje vojsko a políciu.

Dnes Spojené štáty americké tlačia na to, aby Kosovo získalo samostatnosť pod vládou Albáncov, aby vznikol satelitný štát, ktorý by slúžil americkým záujmom, a ako povedal srbský minister pre Kosovo Slobodan Samardžič „aj miestnym mafiánskym klanom".

K Samardžičovi sa pripojil aj najvyšší predstaviteľ srbskej pravoslávnej cirkvi v Kosove, ktorý vyhlásil, že Srbsko by sa nemalo zriecť svojej provincie za nijakú cenu, aj keby to malo znamenať 2000 rokov medzinárodnej izolácie.

Podľa biskupa Artemija neprinesie ponúkané členstvo v Európskej únii bez vlastnej národnej identity, ktorú Srbi stratia osamostatnením sa Kosova, Srbsku nič dobré.

Plán samostatnosti
Kosova pod vládou Albáncov priniesol na svet mimoriadny splnomocnenec OSN pre Kosovo Martti Ahtisaari, ktorý vypracoval správu s návrhom, aby Kosovu udelili nezávislosť pod medzinárodným dohľadom.

Etnickí Albánci, ktorí tvoria 90 percent z dvojmiliónovej kosovskej populácie, jeho plán privítali, no v Belehrade a Moskve, ktorá je tradičným spojencom Srbska, sa stretol s odmietavým postojom.

Rusko disponuje v Bezpečnostnej rade OSN, ktorá má o pláne hlasovať, právom veta, a v súčasnosti trvá na platforme, že ho pri hlasovaní uplatní.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pri zosumarizovaní oblastí, ktoré sa nachádzajú za tzv. červenou čiarou a v ktorých jeho krajina v nijakom prípade neustúpi tlaku Západu, okrem iných menoval otázku Kosova či vybudovanie základní americkej protiraketovej obrany v strednej Európe.

V týchto otázkach Moskva podľa Lavrova nebude vyjednávať. „Pre Rusko existujú takzvané hraničné otázky. Na tie musíme reagovať a v nich musíme zotrvať na našej pozícii až do konca," vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Ako dodal, ktosi vo svete sa obáva „rýchleho znovuzrodenia našej krajiny ako jednej z vedúcich krajín sveta". Srbsko má pripravenú reakciu na prípadné vyhlásenie nezávislosti Kosova.

Srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič povedal, že vyhlásenie nezávislosti by otvorilo Pandorinu skrinku bezpečnostných problémov v oblasti.

Jeremič počas návštevy v Rumunsku vyhlásil, že v záujme dosiahnutia dohody je Srbsko pripravené „ísť veľmi ďaleko".Do 10. decembra má byť zavŕšené rokovanie o Kosove.

Podľa hlavného srbského vyjednávača je to však nereálne. USA a Európska únia si želajú, aby sa rokovania skončili do termínu, ktorý po bezvýsledných rokovaniach stanovila OSN.

Je to stavanie Srbska pod tvrdý nátlak, ktorý by mal zmeniť hranice tejto krajiny inak, ako ich určila história. Ide o rovnaký zásah do organizmu štátu, o aký sa usilovali v Zakaukazsku Čečenci.

Osamostatnenie Kosova by sa stalo nebezpečným precedensom, na ktorého základe by žiadali vlastné satelitné štáty (autonómie) aj iné národnostné menšiny v ďalších európskych krajinách - napríklad maďarská na Slovensku, v Rumunsku a Srbsku. USA a Európska únia by sa mali ešte raz zamyslieť nad tým, k čomu ich rozhodnutie môže smerovať.