Glosár Mariána Tkáča

Uhorková sezóna tento rok zasa nebola, uhorky už nie sú, čo však moju mamu vôbec netrápi, pretože nikdy uhorky nezbožňovala. V časoch, keď to ešte malo zmysel, využívala ich blahodarné pôsobenie na svoju pleť.

Na rozdiel od dôchodkových správcovských spoločností a ich hovorcov ju však trápi, z čoho pokryjú tieto súkromné organizácie, živiace sa štátnymi peniazmi, vysokú stratu, ktorú vykazujú.

Mama toľko vie, že zo vzduchu to nebude, ale len a len z podnikania, no keďže predmetom ich podnikania sú naše budúce dôchodky, tak asi z nich.

Predstavte si, nedokázal som ju presvedčiť, aby sa nebála, pretože financovanie dôchodkových správcovských sporiteľní je oddelené od ich prevádzkových nákladov, že peniaze na dôchodky sú vo vedľajšej izbe. A mama sa ma len opýtala: „A tá vedľajšia izba nemá dvere?" Nuž, má.

Tiež ju trápi, že vnuk Andrejko začína hrať s bratislavskými spolužiakmi hokej v českej žiackej lige - my totiž takú nemáme. Frfle, prečo my národ majstrov sveta nepodporujeme malých športovcov, nestaviame zimné štadióny a športové areály vôbec.

Precedil som cez zuby: „Asi na to nemáme," a mama zase raz provokovala: „A to už ako? Veď na rozdiel od Čechov máme dokonca aj na predčasné zavedenia eura!" Zasa Česi!

Mama nevie pochopiť, že my sme už po reformách inde. Ženská koncovka „-ová" u nich ešte nikomu neprekáža, u nás už aj matrikárkam, aj ministerstvu vnútra.

Alebo Česi ešte majú etický kódex, podľa ktorého chudáčik novinár nesmie ísť ani len na zahraničnú pracovnú cestu, ktorú by mu zaplatila súkromná firma (napríklad dôchodková spoločnosť). U nás sme bez kódexu a naši novinári sa môžu školiť v Alpách a popritom si aj zalyžovať.

Zrejme preto na českých obrazovkách naďalej vidieť aj staršie dámy i pánov, ktorí už s lyžovaním prestali. U nás máme v redakciách zväčša študentov (ak nerátame červených a iných importovaných expertov), ktorí sú našou nádejou, aj keď dnes ešte len habkajú.

No priúčajú sa odkiaľ fúka vietor a lyžujú sa. Najradšej zadarmo. Korupcia? Bože môj! Usmiata šéfka syndikovaných novinárov v tom problém nevidí.

Fakt, Čechom sme sa poriadne vzdialili. Zatiaľ čo oni napríklad v päťtisícových Rosiciach naďalej majú aj zimný štadión, kde bude hrať Andrejko, aj penzión nábytkárskeho učilišťa, aj lekára, my sme už nábytkárske učilištia úspešne zrušili a začíname likvidovať aj nemocnice.

Preto sa mama cíti dobre. Vie, že ak by ochorela, všetko bude plné, a tak ochorieť nesmie. Poznáte pozitívnejší dôsledok reforiem?