Foto: SITA

Rómska otázka trochu inak

Financie z fondov Európskej únie problémy nevyriešia

Často sa diskutuje o rôznych možnostiach riešenia takzvanej rómskej otázky. Vypracúvajú sa projekty, ktorých cieľom je získavanie prostriedkov z európskych fondov, pričom zodpovední veria, že čím ich bude viac, tým rýchlejšie sa priblížime k vyriešeniu problému.

Presne tak ako v tisícoch iných prípadov, rovnako aj v tomto sa pripisuje sile a množstvu peňazí akási gloriola všemocnosti, ktorá vyrieši všetky naše problémy. Skúsme však opustiť toto, dnes všeobecne zaužívané klišé a pozrime sa na rómsku problematiku úplne inak.

Neutešený stav
panujúci v rómskych osadách, na smutne známom košickom Luníku IX, či hocikde inde na Slovensku, je odrazom kvality vnútorného života rómskej komunity. Je odrazom ich vzťahu k životu, hodnotám, spoločnosti.

Všetky snahy o nápravu, obmedzujúce sa iba na vonkajšie a hmotné hľadisko, sú vždy iba čiastočným riešením, neschopným priniesť uspokojivé výsledky.

Samozrejme, nemožno tvrdiť, že peniaze a materiálna stránka života nemajú svoj význam, ale spoliehanie sa iba na ňu nikdy neprinesie požadovanú zmenu.

Prvoradým by totiž malo byť zameranie sa na zmenu duševného života, v ktorom spočíva zárodok a príčina každého hmotného prejavu.

No a práve toto je dôvod, prečo ani množstvo finančných prostriedkov, prúdiacich z fondov Európskej únie, neprináša a ani nikdy neprinesie uspokojivé zlepšenie.

Spomínanou zmenou názorov, životných postojov a hierarchie hodnôt Rómov by sa celkom iste začali pretvárať aj vonkajšie pomery, v akých žijú. A práve toto je cieľ, na ktorý by sme sa mali zamerať.

Žiaľ, tu narážame na obrovské úskalia, ktoré nám o nás samotných prezradia veci, aké by sme mnohokrát radšej nepočuli. Lebo nech už sú Rómovia akýkoľvek, jedno sa im nedá vyčítať: ich úprimnosť.

Čo na srdci, to na jazyku - vraví známe ľudové úslovie. Čo sa teda nachádza v ich duši a mysli, to bez akýchkoľvek zábran vyjadrujú aj navonok, v spôsobe života a vo vzhľade obydlia.

Najprv zmeniť seba
Najsmutnejšie je však to, že často tí, čo sa oháňajú peniazmi a frázami o potrebnej zmene v prístupe k spoločensky neprispôsobivým, sú vnútorne presne takí istí.

Je tragédiou dnešnej doby, že ľudským očiam skrytá kvalita duševného života mnohých politikov, generálov, manažérov, podnikateľov, celebrít a mnohých ďalších, sa svojím vzhľadom - ak by sme mali možnosť tieto veci vidieť - desivo podobá vonkajšiemu vzhľadu rómskych osád.

Jediný podstatný rozdiel medzi nimi a Rómami nájdeme iba v schopnosti skrývať a navonok maskovať svoj žalostný duševný život. A práve v tomto maskovaní sú takzvaní bieli ľudia priam majstrami.

Novými modelmi áut, honosnými vilami, prepychovým životom, atraktívnymi dovolenkami, tučnými kontami a mnohým iným, čo si môžu dovoliť, všetkým týmto ako trblietavou pozlátkou iba zakrývajú obraz vlastnej duše.

Myslenie a cítenie súčasného človeka je doslova rozožraté chamtivosťou, zlobou, nenávisťou, pýchou, závisťou, falošnosťou, klamstvom, nemravnosťou, pohŕdaním ľuďmi...

Čo s tým? Ak chceme meniť svet k lepšiemu, musíme sa v prvom rade stať lepšími najskôr my sami.

Veď ak zbíjajú, lúpia, klamú a podvádzajú mnohí špičkoví manažéri, podnikatelia, ministri a dokonca vodcovia štátov, hoci tak konajú „inteligentne" a pod pláštikom práva, budú robiť to isté i Rómovia - pravda, primerane k svojim možnostiam.

Milan Šupa