Foto: archív

Symbol moci a bohatstva

Vedci objavili diamanty staršie ako štyri miliardy rokov

Nela Mayerová

Volajú ho aj kráľom drahokamov. Jeho meno pochádza z gréckeho slova adamas, čo znamená neprekonateľný, čím sa myslí to, že medzi prírodnými materiálmi je najtvrdší.

Vyniká nádherným leskom, prekrásnou hrou farieb a je ozdobou svetoznámych historických šperkov a klenotov. Jeho vlastnosti sú však neoceniteľné aj v priemysle. Reč je o diamante.

Inak usporiadaný uhlík
Jeden z najvzácnejších kameňov je vlastne kubická modifikácia uhlíka. Vďaka jeho fyzikálnym vlastnostiam má mimoriadne postavenie medzi nerastmi. Bol známy už v najstarších dobách.

Čo vlastne diamant je, bolo dlho záhadou. Slávny anglický fyzik Isaac Newton vyslovil až v roku 1675 hypotézu, že diamant horí. Priviedol ho k nej silný lom svetla diamantu.

V roku 1694 sa podarilo diamant pri pokuse spáliť. Až chemik H. Davy dokázal, že diamant je uhlík (v prúde čistého kyslíka by diamant zhorel pri teplote okolo 770 °C na kysličník uhličitý).

Pritom je to obyčajný uhlík, ktorý sa vykryštalizoval v kubickej sústave, je to teda rovnaká látka ako tuha v ceruzke alebo najčistejšie uhlie, len sa vyznačuje iným usporiadaním atómov.

V prírode sa diamant oddávna vyskytoval v podobe zŕn a zaoblených drobných osemstenov v riečnych naplaveninách, kam bol zanesený zo svojich pôvodných materských hornín - tmavých sopečných vyvrelín. Pri prieniku magmy sa prudko uvoľňoval tlak.

Vznikali pritom explózie, ktoré roztrieštili obrovské množstvo hornín zemskej kôry. Roztrieštené horniny sa nazývajú kimberlity.

Vzhľadom na to, že počas explózie môže teplota dosiahnuť až 1 600 °C, a tlak viac ako 5 GPa, uhlík sa môže prekryštalizovať na diamant. Práve preto sa v juhoafrických kimberlitoch pomerne často vyskytujú tieto drahokamy.

Prekvapenie z Austrálie
Posledných takmer sto rokov má Afrika vedúce postavenie v ťažbe diamantov, odkiaľ pochádza deväťdesiat percent svetovej ťažby.

V južnej Afrike sa ťažia diamanty z naplavenín a aj z kimberlitov v hlbokých kráterových baniach.
Preto je obrovským prekvapením objav vedcov z Austrálie.

Tí predpokladajú, že v Austrálii objavili najstaršie diamanty na svete. Ak sa ich dohady potvrdia, spochybnia súčasné teórie o období vzniku Zeme.

Diamanty by mali mať viac ako štyri miliardy rokov, čo ich robí približne rovnako starými ako Zem, ktorá podľa vedcov vznikla pred štyri a pol miliardy roka.

Uviedli to austrálski a nemeckí vedci vo vedeckom magazíne Nature. „Ešte stále sme prekvapení. To je posledná vec, ktorú by sme čakali," povedal austrálsky geológ Alexander Nemchin. Diamanty našli vnútri zirkónových kryštálov v regióne Jack Hill na severe štátu Západná Austrália.

Nájdených 50 drahokamov nie je veľkých - najväčší meria iba 70 mikrónov a je hrubý asi ako ľudský vlas. Väčšina z nich nie je voľným okom viditeľná.

Podľa Nemchina môže nález pomôcť vedcom spoznať obdobie skorého vývoja Zeme, pretože najstaršie diamanty, ktoré boli doteraz nájdené, sú oveľa mladšie.

Diamanty potrebujú na svoj vznik obrovský tlak zemských tektonických platní a vedci si doteraz mysleli, že v tom období boli zemské platne príliš tenké. Preto je podľa Nemchina možné, že Zem je oveľa staršia, ako sa doteraz predpokladalo.

Diamant je podľa svojho chemického zloženia omnoho čistejší uhlík ako tuha. Niektoré menej čisté diamanty obsahujú po spálení vo svojom popole kremík, vápnik, hliník, horčík, železo, titan a iné prvky. Diamant je najtvrdší nerast, má vysoký lom svetla a svetlo v ňom nádherne iskrí.

Kryštalizuje v tvare osemstena, dvanásťstena, vzácne aj v tvare kocky. Dosiaľ najväčší diamant našli v roku 1905 v južnej Afrike, vážil 621 gramov. Diamanty sa brúsia. Na takto opracovanom diamante dokonale vynikne lesk, lebo jednotlivé plôšky sú usporiadané tak, aby sa svetelné lúče v kameni mnohonásobne odrážali a lomili.

Takto sa docieli zvláštna hra farieb, zvaná oheň. Farba diamantov je rôzna, záleží od obsahu iných prímesí. Býva priesvitný, žltý, zelený, žlto-zelený, červený, modrý, hnedý, sivý i čierny. Diamant je krehký, nerozpustný vo vode, dobre vedie teplo, je však zlým vodičom elektriny.

Väčšie a priesvitné diamanty sú najcennejšie drahokamy - brúsia sa na tzv. brilianty. Nepriehľadné diamanty (zvlášť borty, korbonado a ballasy) sa používajú v technike pre svoju znamenitú tvrdosť. Časť sa drví na prášok, ktorým sa brúsia a leštia diamanty alebo rôzne tvrdé nástroje. Diamantmi sú obložené vŕtacie korunky vrtných súprav, reže sa nimi sklo.