Foto: archív

Magické hrady severu

Historicky vzácne stavby spája poloha i bohatá história

Erika Lehotszká

Slovensko oplýva množstvom neopakovateľných prírodných scenérií, ktoré zdobia majestátne pôsobiace hrady a zámky, vypínajúce sa vysoko nad okolitou krajinou. Z mnohých zostali už len zrúcaniny, k iným bol zub času a historické okolnosti milosrdnejšie.

Medzi najväčšie hradné skvosty severného Slovenska nepochybne patrí Oravský hrad a hrad Strečno, ktoré sú vzdušnou vzdialenosťou od seba vzdialené necelých 40 kilometrov.

Obidva stoja na strategickom mieste - skalnom brale v bezprostrednom susedstve rieky a sú neodmysliteľným krajinotvorným prvkom okolia. Spája ich aj bohatá história.

Vyvýšenina osídlená už v praveku
Bralový útes Skorušinských vrchov, na ktorom sa nad vodami rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol od dávnych dôb opevneným hradiskom, chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom.

Malebná a už z diaľky viditeľná stavba patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. Jeho vizuálna príťažlivosť spočíva aj v jeho stavebnej členitosti, ktorú si vyžiadal extrémny terén, na ktorom stojí.

Súčasná rozloha hradného komplexu vznikala postupným budovaním obranných, obytných a hospodárskych stavieb od 13. do začiatku 20. storočia a každá časť je dokladom rôznych stavebných štýlov - od románskeho cez gotický, renesančný, barokový až po romantizmus.

Najvyššia časť hradu je až v 112-metrovej výške nad hladinou Oravy.Hradná vyvýšenina bola osídlená už v praveku. V polovici 13. storočia tu postavili pravdepodobne na mieste dreveného hrádku murovaný hrad, ktorý sa prvý raz písomne spomína v roku 1267.

Plnil tri základné funkcie: obrannú, strážnu a bol sídlom správy. Počas svojej histórie patril Oravský hrad aj s celým územím striedavo k majetku kráľa alebo bohatých zemepánov.

Vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom.

Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúci tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia.

Hrad pozostáva s troch relatívne samostatných častí - hornej, strednej a dolnej. Toto rozloženie si zrejme vynútil tvar skaly, na ktorom je hrad postavený a tiež obdobia výstavby, počas ktorých ho budovali.

Najstaršou a najvyššou časťou bol palác na hornom hrade, zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu, nazývaný aj citadela, v ktorej je dnes umiestnená expozícia archeológie.

K veľkým stavebným úpravám prišlo na konci 15. a na začiatku 16. storočia, keď postavili obytný palác v strednom hrade, zosilnený po bokoch kruhovými baštami.

Strednú časť hradu dal postaviť Matej Korvín a nesie názov Korvínov palác. V tejto časti je možné vidieť skvosty slohov z čias gotiky, renesancie a romantizmu. V tom istom období súčasne stavali a zosilňovali opevnenie v priestoroch dolného hradu, ktorý je najnižšou časťou hradu.

Rušné dejiny
V roku 1534 získava donáciou Oravský hrad Ján z Dubovca, ktorý venoval veľkú pozornosť opevneniu hradu. Uskutočnil prestavbu a dostavbu horného hradu a zameral sa aj na zlepšenie obrany stredných hradných častí. Nárožia spevnil okrúhlymi baštami a terasou na umiestnenie diel.

Prepojením hradného brala a donjonu v strednej časti hradu vybudoval obytné krídlo, Dubovského palác. V roku 1556 sa vlastníkom hradu stáva František Thurzo. V jeho osobe prichádza rod, ktorý hlboko zasiahol do historického vývoja celej Oravskej stolice.

František Thurzo začal s rozsiahlymi stavebnými úpravami hornej a strednej časti hradu a s výstavbou obytného paláca v dolnej časti, Thurzov palác.

V stavebných prácach pokračovali aj jeho deti. Na Oravskom hrade vládol rušný vojenský i spoločenský život najmä v stredoveku, keď boli jeho vlastníkmi Peter Komorovský a Ján Korvín, ale aj za čias Thurzovcov, po vymretí ktorých sa po roku 1621 stal sídlom tzv. oravského komposesorátu.

V čase stavovských nepokojov v druhej polovici 17. storočia sa ho na čas v roku 1672 zmocnili aj sedliacki povstalci pod vedením Gašpara Piku.

Cisárske vojsko však skoro od nich hrad dobylo a kruto sa pomstilo na vodcoch povstania i poddanom ľude. V roku 1800 postihol hrad niekoľkodňový rozsiahly požiar, ktorý ho značne poškodil. Počas správcovstva Františka Zichyho sa uskutočnili najnevyhnutnejšie opravy.

K praktickému využitiu objektu hradu prišlo až v roku 1868, keď vtedajší správca Edmund Zichy v spolupráci s nadšenými záchrancami kultúrnych pamiatok Oravy založil jedno z prvých múzeí na Slovensku.

Generálne opravy sa však v plnom prúde rozbehli až v roku 1953 a trvali až do roku 1968. Po dokončení sa stal Oravský hrad sídlom Oravského múzea. V priestoroch Oravského hradu našli miesto expozície Oravského múzea P. O. Hviezdoslava - historická, etnografická a prírodovedná.

Najvýznamnejším exponátom historickej expozície je samotný hradný komplex so svojimi exteriérmi a interiérmi, ktoré prezentujú spôsob a štýl bývania v minulosti.

Žilinský samosprávny kraj, do ktorého pôsobnosti Oravský hrad patrí, sa snaží, aby sa príťažlivosť hradu z hľadiska cestovného ruchu neustále zvyšovala. Na hrade samosprávny kraj napríklad zabezpečuje organizovanie rôznych kultúrnych akcií a atrakcií.

Ako nám povedal predseda ŽSK Juraj Blanár, počas sezóny navštívi Oravský hrad denne vyše 2-tisíc návštevníkov, pričom návštevnosť má stúpajúcu tendenciu.

„Veľký záujem prejavujú turisti o obnovené expozície hradu - etnografickú a prírodovednú a zrekonštruovanú Kaplnku sv. Michala, ktorá bola Ministerstvom kultúry SR vyhlásená za Pamiatku roka 2006," hovorí J. Blanár.

Zlikvidoval ho cisár Leopold
Do pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja patrí aj romantická zrúcanina hradu Strečno, ktorý dominuje začiatku strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 metrov nad morom.

Vznikol pravdepodobne ako strážny objekt, slúžiaci na ochranu mýtnej stanice, ktorá stála na úpätí hradnej skaly, pri brode cez Váh.

Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. storočia, ale prvé osídlenie je omnoho staršie - archeologické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej kamennej doby.

Písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochádza z roku 1384, keď sa spomína pod názvom „comitatus castri Strechyn".
Od konca 14. storočia menil svojich majiteľov.

Hrad vlastnil Ján Korvín, neskôr Ján Zápoľský a ďalší. V nasledujúcich storočiach bol hrad rozšírený a renesančne prestavaný.

Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storočia, keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Demolácie sa týkali predovšetkým hradného opevnenia, zborené boli všetky strechy jednotlivých palácov a úplne zasypaná hradná studňa.

V krypte hradnej kaplnky sa našlo takmer neporušené telo manželky Františka Wesselényiho Žofie Bošňákovej, ktoré dal vtedajší majiteľ hradu Löwenburg preniesť do kostola v neďalekej Tepličke nad Váhom.

V pomerne dobrom stave sa až dodnes zachovala veža, kaplnka, hlavná brána a južný i severný palác. Tieto objekty tvoria vlastné jadro rekonštruovaného hradu.

Záchrana, úprava a konzervácia
hradu sa uskutočnila až v 90. rokoch a v roku 1995 bol sprístupnený verejnosti. V súčasnosti je na hrade inštalovaná archeologická a historická expozícia Považského múzea.

Dokumentuje slohovo-architektonický a stavebný vývoj hradu ako stredovekej pevnosti od gotického obdobia po barok a približuje politické dejiny hradu od jeho založenia až po dramatický zánik.

Pre návštevníkov je veľkým magnetom aj krásny výhľad na okolie z vrcholu hradnej veže. Okrem samotnej obce možno vidieť aj Malú Fatru, Žilinskú kotlinu, Kysuckú vrchovinu. V pozadí je vidieť aj nedávno vybudované Vodné dielo Žilina na rieke Váh.

K zatraktívneniu jednej z dominánt Považia prispelo aj vedenie Žilinského samosprávneho kraja, ktoré spustilo do prevádzky efektné osvetlenie hradu - každú noc ho osvetľuje 26 silných reflektorov. Okrem nich vnútorné osvetlenie hradu zabezpečuje ďalších 15 doplnkových reflektorov.