Res publica

Peter Jánošík

Pri bilancovaní svojho života zisťujem, že čo ma nepustí z vychodených koľají, je humanizmus. Filozofia humanizmu vznikla v Európe v 14. storočí, kladúc si za cieľ obrodenie človeka v nadväznosti na antické ideály.

Prejavovala sa zakladaním škôl a kníhtlačiarní, biblioték, kníhkupectiev a rozvojom národnej kultúry a literatúry, u nás najmä za Mateja Korvína. Vtedy uzrela svetlo sveta bratislavská Academia Istropolitana a česká gramatika od nášho Vavrinca Benedikta z Nedožier.

Po druhý raz sa pojem humanizmus ustálil v 19. storočí. Žiaľ, dnes už humanizmus nepatrí medzi hlavné hodnoty súčasnej spoločnosti. Bohom číslo 1 je demokracia amerického typu a „zrelá občianska spoločnosť".

Ako to v praxi vyzerá, vidíme u nás doma i v okolitých krajinách: bezdomovci, chudoba, duchovný marazmus. Heslo Všetko pre človeka nahradilo iné - Všetko pre zlaté teľa. Duch človeka začína blúdiť.

Dnešné pomýlené ideály stoja na materiálnom princípe, a aj keď to nie je komunistický materializmus, pre zdravý vývoj spoločnosti je nebezpečný. Vedie ľudstvo k bezohľadnosti a surovosti, k vedomiu nie plnohodnotne žiť, ale k zúfalému úsiliu prežiť.

Starí Rimania mali príslovie: Životom vládne šťastena, nie múdrosť. My v Európe sme už toho skúsili naozaj dosť, aby v nej konečne zavládla pravá múdrosť. Bohatstvo ducha si totiž cenili najviac aj Rimania.