Foto: archív

Hedviga M.

Baranidlo extrémnej opozície

Viera Urbanová

Hedviga Malinová už dávno nie je obyčajnou študentkou, o ktorej existencii vie iba úzky okruh rodinných príslušníkov a známych. O Hedvige Malinovej už dnes vie na Slovensku takmer každý a hovorí sa o nej i za hranicami.

Niežeby niečím vynikala, alebo by bola aspoň celebrita z bulváru. O jej zviditeľnenie sa postarali tí istí, čo na Slovensku kalia vodu už od novembrového prevratu v roku 1989.

Hedviga M. sa pre isté kruhy stala nástrojom boja proti vládnej koalícii, ktorá im nesedí. Najmä preto, že vládne zoskupenie je viac slovenské, ako jeho odporcovia dokážu zniesť.

Hríboviny
A tak sa znovu na scéne objavujú tie isté tváre, ktoré svojho času viedli vojnu proti zakladateľom slovenského štátu, používajúc tie isté propagandistické metódy.

Sivé bytosti, oháňajúce sa rečami o demokracii, právnom štáte, pravde a občianskych právach, sami nerešpektujúce ani jeden z týchto fenoménov.

Klasickou ukážkou ich práce je nedávny rozhovor „hviezdneho" novinára, presláveného „mečiarobijcu" Štefana Hríba a jeho kolegyne Evy Čobejovej s Hedvigou Malinovou v týždenníku Týždeň.

Rozhovor je vedený v intenciách: Hedviga je obeť, ktorú vládna mašinéria krivo obvinila a vyrobila z nej klamárku na objednávku kohosi takého mocného, že o tom radšej ani nehovorme.

Propagandisti v novinárskych tričkách študentke podsúvajú jednoduché čierno-biele otázky, majúce jasný cieľ: zdiskreditovať súčasnú vládu, navodiť atmosféru strachu a ohrozenia, akýchsi tajomných konšpiračných spravodajských hier.

V tomto propagandistickom výtvore nejde o to, čo hovorí Malinová (napokon, tá toho veľa nenahovorila), ale o to, čo sa tvrdí v otázkach.

A v nich sa objavujú konštatovania typu: Vládnu tu zlí ľudia, nechcete sa odsťahovať? Aký môžete mať vzťah k takémuto štátu, nebojíte sa tu žiť?

Zacitujme si časť z tohto pozoruhodného duchovného výtvoru:

„Keď ste počuli tie obvinenia od ministra, policajného šéfa a premiéra, čo ste si mysleli? Prečo to robili?
Vtedy som nevedela, prečo to tak je...

Dnes už si viete vysvetliť, prečo to robili?
Áno, už viem. Museli to robiť.

Kto im to prikázal? Kto môže rozkázať predsedovi vlády?
Nechcem o tom hovoriť. Mám o tom nejakú predstavu, ale nechcem o tom hovoriť."

Budovanie obrazu obete
Novinárske duo v kilometrovej otázke, pripomínajúcej politický komentár, dokonca prišlo na to, že sa tu už raz nevyšetril únos prezidentovho syna a vraj táto kauza je podobná, štát ju nebude chcieť vyšetriť.

Skrátka ani slovo o tom, čo potvrdili odborné expertízy, na základe ktorých vyzneli tvrdenia Malinovej ako vymyslené klamstvá.

Len šírenie vlastného názoru, ktorý ignoruje realitu, výsledky podrobného vyšetrovania profesionálnych policajných tímov. Kde sa vzali na obálke, v ktorej údajne vrátili útočníci Hedvige doklady, jej sliny?

A čo grafológia, dokazujúca, že hanlivé nápisy na jej tričku si napísala sama, navyše s dementnou gramatickou chybou, ktorú neurobí ani ten najtupší Slovák (Maďari za Dunai)?

Nápis na tričku je vzorne napísaný, takže útočníci museli mať zo sebou prinajmenšom rysovaciu dosku. (Takto vybavení skíni, brúsiaci po meste a hľadajúci kohosi, kto hovorí po maďarsky, aby ho mohli zbiť, by boli svetovým unikátom).

Predložené dôkazy však nikto z horlivých zástancov Hedvigy M. ani nespomenie. Vytvárajú obraz obete, zlovôle a policajného štátu, v ktorom vládne nacionalistická strana.

Táto demagógia sa šíri cez hríboviny do ostatných médií, pretože tí, čo poznajú plytké novinárske prostredie, vedia, že stačí udať tón a ostatní sa boja vybočiť z radu.

Dúchanie do pahrieb
Vyhlásenie policajného šéfa Jána Packu, že Hedvigu mohol ktosi zbiť, ale skutok sa nestal tak, ako ho opísala, spustil ďalšiu lavínu krupobitia a novinárskych paraobjavov.

Akýsi policajt mal vraj pozmeniť študentkinu výpoveď a skresliť celú kauzu, pritom aj úplný stroskotanec vie, že výpoveď musí svedok podpísať. (Žeby naša milá Hedviga nevedela dobre čítať ani písať?)

Do celej účelovo nafúknutej aféry (ako keby polícia neriešila stovky podobných prípadov) okolo údajne zmlátenej Hedvigy M. pridali plynu aj ľudia okolo Martina Bútoru (krvná skupina Občianskej konzervatívnej strany), ktorí vydali vyhlásenie spochybňujúce prácu orgánov činných v trestnom konaní, ich nezávislosť a odbornosť.

Okamžite sa pridal družobný tretí sektor a Aliancia Fair-play, ktorú Ján Slota prirovnal k pomocnej stráži VB.
Tieto politické spodné prúdy rétoricky prahnú po pravde, ale stopy, ktoré k nej vedú, okato prehliadajú, robia humbug, zneužívajú každé možné fórum na nahlodávanie dôveryhodnosti vyšetrovania.

Nie je náhoda, že v rovnakom tóne ako rôzni hríbovia píšu aj spriaznené maďarské médiá, kde sa to len hmýri spravodajskými hrami, vraždami, únosmi prezidentovho syna...

Tak ako zvyčajne len opakujú oprášené frázy, obchádzajúc nezávislé súdne verdikty. Nezainteresovaný človek ľahko získa dojem, že na Slovensku vládne teror a protimaďarské nálady.

Svoju úlohu vďačne plnia aj europoslanci za SMK, ktorí v Bruseli očierňujú Slovensko ako najatí (však aj sú).
Edit Bauerová, presne v intenciách domácich rozohrávačov a nahrávačov, na európskom fóre tvrdila, že v kauze Malinovej na Slovensku zlyhala sloboda a bezpečnosť.

Maďarskí poslanci Csaba Tabajdi a Kinga Gálová chcú prípad Malinovej posunúť na ženské európske organizácie a vyzývajú svoju vládu k akcii.

(Keď Budapešťou tiahnu extrémisti z hnutia 64 žúp, alebo napadnú Slováka, v Karpatskej kotline sa ani lístok nepohne.) Skrátka, dúchanie do pahrieb.

Akási bledá dievčinka Malinová sa má stať baranidlom proti vláde, ktorá má na Slovensku vysokú voličskú podporu. Baranidlo držia v rukách ostrieľaní žoldnieri. Skúsenosti s búraním už majú bohaté.

Spochybňujú postup polície

Polícia naďalej odmieta úvahy o tom, že by pochybila pri vyšetrovaní údajného napadnutia študentky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej. Reagovala tak na kritiku tlače a niektorých právnikov, podľa ktorých mala pokračovať vo vyšetrovaní. V uplynulých dňoch vyvolala rozruch slová policajného prezidenta Jána Packu, ktorý pripustil, že Hedviga bola niekým zbitá, aj keď nie tak, ako to sama opísala.

Odborník na trestné právo Juraj Kolesár a ďalší právnici následne polícii vyčítali, že to nebol dôvod na zastavenie vyšetrovania. Študentku podľa vyšetrovateľa nenapadli tak, ako to opísala, a preto bolo vyšetrovanie zastavené, povedal policajný hovorca Martin Korch.

Malinová po údajnom napadnutí v auguste 2006 v Nitre tvrdila, že ju zbili dvaja extrémisti za to, že hovorila po maďarsky. Polícia však jej tvrdenia odmietla. Prípad vyostril vzťahy s Maďarskom.

„Polícia v súčasnosti vyšetruje, prečo Malinová vypovedala nepravdivo a zároveň skúma aj všetky ďalšie okolnosti prípadu," povedal Korch. Medzičasom totiž policajný vyšetrovateľ obvinil študentku z krivej výpovede. Nebráni to však tomu, aby zisťoval, ako sa prípadný útok na Malinovú naozaj stal, dodal hovorca.

Pochybnosti o postupe policajtov podľa denníka Plus jeden deň vyvolalo aj to, že vyšetrovatelia vraj neprihliadali na dôkazy, ktoré by študentkinu výpoveď mohli potvrdiť. Do oficiálnej verzie Malinovej výpovede sa podľa denníka neopodstatnene nedostala jedna veta, v ktorej opisovala dianie pred útokom.

Prípad naďalej púta veľkú pozornosť. Postup polície dlhodobo spochybňujú predovšetkým politici Strany maďarskej koalície, na objektívne preskúmanie údajného útoku vyzvalo prostredníctvom petície aj občianske združenie Aliancia Fair-play.

(zo správy ČTK)