Máte slovo

Slovenčina v ohrození
Medzi charakteristické znaky každého národa patrí jeho jazyk. Ak niekto chce zničiť národ, siahne mu na jeho jazyk. História nás o tom jasne presviedča. Maďarizácia v 19. a na začiatku 20. storočia pôsobila cez školstvo na slovenčinu. Odvtedy nebol náš jazyk nikdy v takom ohrození, v akom je dnes. Novinové stánky sú doslova zasypané českými časopismi určenými nielen dospelým, ale, žiaľ, i našim deťom. Od vymaľovánok pre deti v predškolskom veku, cez časopisy určené školákom. Navyše, v poslednom čase sa ako príloha v slovenských novinách a časopisoch objavujú ultralacné DVD nosiče s českými filmami, respektíve filmy zahraničnej produkcie v českom dabingu (Eurotelevízia, Nový Čas, Plus jeden deň a ďalšie). Takto sa do slovenských domácností dostáva české slovo, vytláčajúce slovenčinu. V našich kníhkupectvách dostanete knižky zahraničných autorov tiež zväčša iba v českom preklade. Slovenských titulov je poskromne. Elektronické médiá veľkú časť vysielacieho času venujú českým programom, filmom, piesňam atď. Komerčná televízia pred časom vysielala ruskú rozprávku Mrázik v českej jazykovej verzii napriek tomu, že tento film je nadabovaný aj v slovenskej verzii. Kde hľadať príčinu tohto javu? Hlavná spočíva v tom, že na vedúcich postoch v médiách nie sú Slováci, ale väčšinou cudzinci, ktorým je zásadne bližší iný jazyk ako slovenský. No aj v prípadoch, keď na čele média stojí Slovák, aj on sa správa rovnako. Pramení to z nevyvinutej národnej uvedomelosti. Žiaľ, kým nezačneme byť hrdí na svoj národ, situácia sa nezlepší.

Juraj Janošovský, Sereď

Kubín ako dedičstvo
V tomto roku sa uskutoční 53. ročník Hviezdoslavovho Kubína. Národné osvetové centrum ako hlavný organizátor má však v posledných rokoch problémy s jeho s finančným zabezpečením. Keďže pre podnikateľské subjekty už nie je atraktívne sponzorovať podujatia takého typu, organizátori vidia jedinú záchranu v podobe štátnych príspevkov. Každoročne tu súťažia najlepší recitátori z celého Slovenska. Práve tu sa stretla legendárna dvojica zabávačov a hercov Milan Lasica a Július Satinský, tu po prvý raz „zahviezdila" budúca hlásateľka a moderátorka Soňa Müllerová, ba dokonca aj šéf ANO Pavol Rusko. Každý rok sa do nej prihlásia stovky detí a mladých, snažiac sa prebojovať cez školské kolá až po celoslovenské. Prečo štát neprispieva na Hviezdoslavov Kubín tak, ako by mal? Veď ho môžeme považovať za národné kultúrne dedičstvo. Súťaž nám zanechali generácie našich rodičov a prarodičov a my by sme mali tradíciu ďalej šíriť. Alebo chceme, aby skutočnú kultúru vytláčali také braky ako Vyvolení alebo Mojsejovci? Na záver ešte jeden údaj, hovoriaci za všetko: kým štáty Európskej únie dávajú na kultúru v priemere 1,5 percenta HDP, na Slovensku je to iba 0,6 percenta.

Branislav Rusiňák, Spišská Nová Ves

„Dobili" sme futbalovú Európu
Konečne sme vo futbalovej Európe! Vďaka vám, chlapci bratislavskí. „Splnili" ste sen nejedného fanúšika slovenského futbalu. Svojím „výkonom" ste presvedčili, že patríme do vyspelej futbalovej Európy. Že nás musí začať brať vážne, dokonca, že sa nás, vlastne vás, musí začať aj báť! Áno, vás bratislavskí nevychovanci a nespratníci, čo ste sa v susednej Viedni pričinili o hanebný zápis Slovenska do futbalovej Európy. Úmyselne nepíšem fanúšikovia, lebo skutočný fanúšik takú hanbu svojmu mužstvu neurobí. Nezmyselného chuligánstva je schopný iba nevychovanec. Tak to bolo aj pri stretnutí bratislavského Slovana s Rapidom Viedeň v letnej pohárovej súťaži Intertoto Cup vo Viedni. Žiaľ, účasť na európskom šampionáte sme vlastnou vinou už stratili a našim chlapcom ešte dlho potrvá, kým sa vyrovnajú lepším tímom v Európe. Zato chuligánom z Bratislavy sa to podarilo bez problémov. Mnohým z nich o futbal vôbec nejde a asi o ňom ani veľa nevedia, pretože inak by im bolo jasné, že súčasný Slovan nestojí za to, aby za ním priaznivci merali kilometre po Európe. Nieto ešte biť sa za jeho farby takýmto spôsobom. Fandenie by nikdy nemalo byť dôvodom na to, aby si ktosi schuti zavyčíňal a, s prepáčením, ožral sa a robil garazdu. Pri televíznych prenosoch z Ligy majstrov možno v napätých chvíľach zápasov vidieť, ako ich prežívajú ozajstní skalní. Na jednej strane radosť, vlny a hymnické chorály, na druhej strane napätie, slzy v očiach, nešťastie, smútok. To sú ozajstní fanúšikovia.

Vladimír Laluch, Bánovce nad Bebravou

Roztrhnú Srbsko?
Pred pár dňami sa objavila šokujúca informácia, že už tento rok „kosovský parlament" jednomyseľne a jednostranne vyhlási nezávislosť Kosova. Má sa to vraj udiať 28. novembra, v deň albánskeho sviatku. Doteraz svetové veľmoci nie sú jednotné v názore, či je možné s pomocou OSN roztrhnúť Srbsko. Teší ma, že náš predseda vlády a prezident odmietajú akékoľvek úvahy o násilnom akte na suverénnom srbskom území. Rusko ako dôležitá svetová a slovanská veľmoc tiež striktne odmieta všetky pokusy vyhovieť kosovským Albáncom násilnou formou rozvrátiť Srbsko. Obľúbeným argumentom týchto separatistov je, že každý národ má právo na svoje sebaurčenie, právo na štát. Áno, ale len vtedy, keď nemá vlastný národný štát - a Albánci ho predsa majú! „Európanstvo" z Bruselu, svetové veľmoci a OSN by si mali uvedomiť, že akýmkoľvek riešením v neprospech Srbska sa spustí lavína „nárokov na sebaurčenie" v Európe. Ak chcú európske štáty žiť v mieri, všetky pokusy kosovských Albáncov by sa mali postaviť mimo zákon vrátane ich teroristickej „oslobodzovacej armády", otvorene podporovanej prezidentom USA Georgeom Bushom. Aktivita kosovských Albáncov by mala zjednotiť Slovákov, keďže podobné aktivity sa začínajú zintenzívnovať aj na území južného Slovenska. Nech nás vôbec nemýlia vyhlásenia politických predstaviteľov SMK o ich lojálnosti k nášmu štátu, veď každý svoj krok koordinujú s Budapešťou.

Marián Burík, Ilava

Mečiar má poverenie od Najvyššieho
Premýšľam, či si ešte kúpim nejaké budúce vydanie Extra plus, lebo ma vaše posledné 2-3 vydania sklamali. Váš pohľad na klesanie preferencií HZDS je mylný a tiež je falošná aj príčina, ktorú sa snažíte vysvetľovať podľa svojho chápania. Vidíte príčinu v p. Mečiarovi, no skutočnou príčinou sú jeho neostražití a nedisciplinovaní spolupracovníci. Zakaždým, keď niekto rebeloval v HZDS, stiahol tým svojej strane preferencie a uškodil jej. Toto však Extra plus nechce vidieť, ale píše svoje ukrivdené články. Chcete sa zaradiť na rovnaký stupeň, na akom stojí naša opozícia a jej prisluhovači? Pán Veteška si musí uvedomiť, že netrpezlivý a nedostatočne pokorný nemôže stáť na čele. Keby bol trpezlivý a pokorný, bol by čakal, kým p. Mečiar sám navrhne svojho nástupcu. Najmúdrejším politikom na Slovensku (nielen v HZDS) je pán Mečiar. On je dokonca so svojimi schopnosťami viesť najmúdrejším politikom sveta. Na túto funkciu má dar od Pána Boha. Kto má takýto dar od Najvyššieho, má aj poverenie, ale aj povinnosť a zodpovednosť využívať tieto schopnosti v prospech Slovákov. Preto len z Božieho poverenia môže túto funkciu ukončiť. A nezmenia na tom nič ani p. Mikuš, ani p. Veteška, ani tvorcovia Extra plus, ani iní. Nikto si neuvedomuje, že sám p. Mečiar je Božím darom Slovákom k pomoci v týchto ťažkých časoch? Nikto si neuvedomuje, že keď sa stavia proti nemu, stavia sa súčasne aj proti Božej vôli?

čitateľ z Tlmáč

Stále sme utláčaní
V júnovom Extra plus v rubrike Máte slovo pani Tvarožková opisuje postoj Slovenského rozhlasu k jej upozorneniu na zmenu vo vysielaní slovenskej štátnej hymny, resp. k jej hudobnému podaniu. Mňa viac trápi otázka textu hymny, resp. jej neucelenosť. Začal som chodiť do školy ešte za „tatíčka" Masaryka. Po vzniku prvej SR sme sa učili aj slovenskú hymnu. Jej prvá časť znela: „Hej Slováci, ešte naša slovenská reč žije, dokiaľ naše rodné srdce za náš národ bije... žije, žije duch slovenský, bude žiť naveky... proti nám sú vzteky..." Druhá časť začínala: „Nad Tatrou sa blýska..." Veľa ráz som sa zamýšľal nad tým, komu záležalo na tom, aby Slováci nemohli vyjadriť svoju hrdosť. Maďarom? Čechom? Myslím si, že sa tak deje dodnes, stále sme vlastne utláčaní. Keď sa domáhame práv, ktoré máme mať ako slobodný národ v suverénnom štáte, hneď sme nacionalisti!

Jozef Lupták, Sása

Sté výročie kovačického procesu
Od rakúsko-uhorského vyrovnania nastalo pre Slovákov obdobie bezohľadnej maďarizácie. Relatívnym východiskom bolo vysťahovanie sa, a tak vzniklo i dolnozemské mestečko Kovačica v Banáte. Naši krajania sa tam vzdelávali v materinskom jazyku, zo zbierok veriacich si postavili evanjelický kostol. V roku 1907 hŕstka maďarských úradníkov poslala miestnemu farárovi Jánovi Čaplovičovi žiadosť, aby boli v každú párnu nedeľu aj maďarské bohoslužby. Presbyteriálny i zborový konvent z obavy pred maďarskou rozpínavosťou žiadosť zamietli. Banátsky biskup aj napriek tomu bohoslužby v maďarčine nariadil a proti farárovi Čaplovičovi zaviedli disciplinárne vyšetrovanie. Kovačičania svojím spevom znemožnili konanie maďarských bohoslužieb, a tak tam slúžny povolal žandárov s puškami. Pred súd postavili 97 Slovákov, z nich vďaka obhajcom Dr. M. Krnovi a Dr. J. Petrikovichovi nakoniec odsúdili len 35. Farára Čaploviča suspendovali a prisúdili mu zaplatiť súdne trovy, ktoré zaňho vyplatili M. Krno a Ľ. Mičátek ako „dar báčskych Slovákov".

Vojtech Blaško, Bratislava

Malinová zjednotila Maďarov
Hedvige Malinovej sa ani neprisnilo, že sa niekedy stane takou politickou a mediálnou hviezdou. Nič tak doteraz nezjednotilo maďarskú politickú scénu ako jej údajné prepadnutie. Všetci šíria do sveta zvesti, ako sa na Slovensku krivdí občanom maďarskej národnosti. Hoci jej prípad ešte nie je uzavretý, tvrdia, že orgány činné v trestnom konaní sú neobjektívne, nekompetentné, neodborné a spolitizované. Vopred vyjadrujú pochybnosti o spravodlivosti nášho súdnictva. Takéto tvrdenia predniesla v Európskom parlamente aj občianka Slovenskej republiky maďarskej národnosti Edit Bauerová. Takýto postup je riadený a vopred plánovaný z jedného centra. Sleduje sa tým zámer vysielať do sveta negatívne správy o Slovensku a pripravuje sa pôda pre ďalšie kroky. Politici v Budapešti citujú vyjadrenia tzv. politológov i niektorých novinárov ako dôkazy pre svoje tvrdenia. Stačí uviesť citát z článku Štefana Hríba: „Hedviga Malinová je mladé dievča, ktorému sme vedome ublížili. My holubičí Slováci."

JUDr. Emil Hollý, Žilina

Nedôveryhodná Hedviga
Často rozmýšľam, prečo Hedviga Malina neštuduje v Komárne. Možno preto, lebo už aj v Nitre je maďarčina úplne bežná. Dnes v podstate v Nitre aj psy na ulici mondokujú po maďarsky. Je teda krajne nedôveryhodné, že by si ju niekto vôbec všimol, nieto ešte napadol preto, že hovorí do mobilu po maďarsky. O čo v prípade Hedvigy ide, človek pochopí pri pohľade na úlisný ksicht Csákyho a človeka bez vlasti Duraya.

Čitateľ E. F.

Novinka: Video sekcia

Vytlačiť Poslať