Foto: archív

Vykastrované povstanie

Bolo SNP protištátne, protinemecké alebo iné?

My Slováci sme už raz takí. Nevieme sa dohodnúť ani na štátnych sviatkoch. Jedni by najradšej zrušili tie cirkevné, lebo sú ateisti, iným prekáža Deň ústavy, lebo boli proti nej. Najprotirečivejším zo štátnych sviatkov sa však stalo Slovenské národné povstanie.

Časť obyvateľstva ho považuje za slávnu epochu, časť za zradu vlastného štátu a čierny deň histórie, keď brat zdvihol zbraň proti bratovi.

SNP bolo štyri desaťročia súčasťou politického folklóru bývalého režimu a dnešné rozpory do istej miery prehĺbilo aj komunistické prekrúcanie dejín.

Museli sme odriekať poučky o zásluhách komunistov na vypuknutí slávneho SNP, vtĺkali nám do hláv tézy o tom, ako to mali podrobne pripravené, koľko verzií vypuknutia povstania existovalo.

Zamlčali nám však fakt, že SNP bolo vlastne odštartované teroristickým činom partizána Veličku. A dodnes nikto nevysvetlil ani paradox, že kniha Gustáva Husáka o SNP bola na indexe aj v čase vrcholu jeho politickej kariéry.

Samostatnosť nebola maskou
Kŕmili nás bludmi o tom, že „vojnový" slovenský štát (ktorý v skutočnosti vznikol a bol medzinárodne uznaný ešte pred vojnou) bol fašistický, krvilačný, po všetkých stránkach zlý a obludný.

Aj preto vraj slovenský národ povstal. Ani slovko sme sa v škole nedozvedeli o správe piateho ilegálneho vedenia KSS, ktorú v júli 1944 zaslali do Moskvy.

Komunisti sami priznali, že „hospodárske otázky sa v slovenskom štáte podarilo dobre zvládnuť", že „na Slovensku je dosť tovaru a zásobovanie funguje", že „platy zamestnancov a robotníkov sa mnohokrát zvyšovali a slovenská koruna je v obchodnej Európe najlepšou menou".

„Niet sporu o tom, že republika vznikla z milosti Hitlera a že z tejto milosti stále existuje, má však takú samostatnosť, aká je v čase vojny možná," hlásili komunisti Moskve a pripustili aj fakt, že hoci už tisíckrát panovala panika, že Nemci obsadia Slovensko, dodnes sa tak nestalo.

„Vplyv Nemecka je veľký, ale pritom nie taký, aby samostatnosť bola hlúpou maskou. Napríklad gestapo na Slovensku za celých päť rokov nezatklo jediného slovenského občana," tvrdili komunisti a zbytočné by bolo dodávať, že tu nebol vynesený jediný rozsudok smrti.

Cielená provokácia
Prečo by mal národ povstať? Proti čomu? To si zrejme uvedomili aj v Moskve, a tak „boli vytvorené" podmienky na vypuknutie SNP. 28. augusta 1944 zadržali partizáni v Turčianskom Sv. Martine medzinárodný rýchlik, v ktorom sa vracala z Rumunska nemecká diplomatická misia.

Z vlaku násilím vytiahli všetkých 28 členov tejto misie (vrátane troch žien) a pri pokuse o odzbrojenie ich na rozkaz partizánskeho veliteľa P. A. Veličku všetkých povraždili. Povedané dnešným slovníkom, nešlo o nič iné ako o bezprecedentný akt medzinárodného terorizmu.

Dalo sa v čase vojny očakávať niečo iné ako to, že nemecké vojenské jednotky ho začnú „očisťovať od partizánskych bánd"? A už tu bol reálny dôvod na národné povstanie: Mor ho! Hurá na Nemcov!

A keď sa k tomu pridali chýry o tom, že Maďari postupujú proti Slovensku, po neblahých skúsenostiach z minulosti nebolo viac treba. Konštatovanie, že SNP bolo vystúpením proti vlastnej štátnosti, je teda minimálne zjednodušené. Aj keď výsledok je jasný.

Najmä po tom, keď Husák (jeden z tvorcov reálnej správy o stave SR) 1. septembra 1945 predstavuje Deklaráciu SNR, ktorá sa končí vetou „Sláva Československej republike!"

Išlo o provokáciu, medzinárodnú spravodajskú hru, ktorej dôsledkom bolo bratovražedné krviprelievanie, utrpenie a začiatok konca úspešne sa rozvíjajúceho štátu?

Čo robia historici?
To všetko mali v duchu novembrového hesla „Povedzme si pravdu - odstráňme biele miesta našej histórie" povedať historici.

Tí však za štrnásť rokov obnovenej slovenskej štátnosti (azda len s výnimkou profesora Milana Ďuricu) neboli schopní vypracovať pravdivé a komunistickou ideológiou nevykastrované učebnice slovenských dejín.

Dnes sa čudujeme, že štátny sviatok - výročie SNP - ľudí buď nezaujíma, alebo stále skôr rozdeľuje, ako spája. Čas sa nedá vrátiť späť, životy padlým nikto nevráti.

Vždy je však čas na to, aby sme si povedali pravdu. Aj o tom tzv. klérofašistickom štáte, aj o podstate SNP, aj o tom, prečo sa nechceme či nevieme z histórie poučiť.

Stanislav Šášky