Foto: SITA

Pohár pretiekol

Moskva odstúpila od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe

Peter Jánošík

Európa sa vojensko-politicky vrátila tam, kde bola po skončení studenej vojny a rozpade Sovietskeho zväzu. Moskva totiž ako reakciu na rozpínavé vojenské plány Washingtonu odstúpila od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe medzi NATO a Ruskom.

Odmieta aj účasť zahraničných vojenských inšpektorov vo svojich vojenských útvaroch. Ruský prezident Vladimir Putin tento krok odôvodnil „mimoriadnymi okolnosťami, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť Ruskej federácie a vyžadujú si bezprostredné opatrenia.

Zmluva bola pokladaná za kľúčový prvok stability v Európe po skončení studenej vojny. Účastnícke štáty sa v nej zaviazali obmedziť rozmiestnenie svojich tankov, obrnených bojových vozidiel, bojových helikoptér a lietadiel. Vystúpenie zo zmluvy umožní Rusku posilňovať vojenské kapacity na hraniciach so svojimi susedmi.

Bezhraničná trúfalosť USA
Washington čoraz dôslednejšie presadzuje svoju hegemóniu vo svete, aj keď v Iraku a Afganistane sa mu stále nedarí presadiť svoj systém moci. Obracia sa preto na nových spojencov, ktorých v súčasnosti hľadá práve medzi novými členmi NATO, a spomedzi nich najväčšiu „dôveru" získali Česko a Poľsko.

Je známe, že v Česku chcú USA vybudovať radar a v Poľsku protiraketovú základňu, čo Moskva chápe ako ohrozenie svojich záujmov a bezpečnosti.

Naopak, pre českých a poľských politikov je ponuka lákavá a česká a poľská vláda sa nádejajú, že rozmiestnenie amerických základní na ich území bude pre nich znamenať osobitný, zhovievavý prístup Ameriky k ich krajinám.

Koho chlieb ješ...
Na jednej strane chcú nové štáty používať peniaze z EÚ a eurofondov, ale na druhej strane sa zúčastňujú a pomáhajú v aktivitách americkej politiky a aj toto spôsobuje stále rozpory v EÚ medzi jej novými a starými členmi. Aj systém protiraketových základní na území ČR a Poľska rozdeľuje EÚ.

Proti nim vystúpil aj nemecký minister zahraničných vecí Frank Steinmeier, ktorý 27. marca vyzval na posúdenie projektu protiraketových základní medzi štátmi EÚ, ale Poľsko a Česko si urobili po svojom a definitívne pristúpili k rokovaniam a rozhodli sa vybudovať na svojom území tieto základne.

Experti nevylučujú, že USA budú mať záujem postaviť nové protiraketové základne aj na územiach iných štátov EÚ, najmä jej nových členských štátov. Toto všetko môže podstatne ohroziť EÚ a aj zhoršiť vzťahy medzi ňou a Ruskou federáciou.

Rázny postoj Ruska
Členské štáty NATO neskrývajú obavy zo spomínaného kroku Moskvy, ktorým pozastavila účasť na kľúčovej zmluve o obmedzení vojenských síl v Európe.

Politici EÚ sa však v podstate obmedzili na želanie, aby po tomto oznámení Moskvy nenasledovali nijaké ďalšie konkrétne kroky smerom k celkovému odstúpeniu od zmluvy.

Experti z NATO tvrdia, že pozastavenie implementácie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy by znamenalo priame porušenie zmluvy.

Pritom USA a ďalšie členské štáty aliancie zmluvu nepodpísali s dodatkom, že Rusko musí stiahnuť svoje sily z Gruzínska a Moldavska. NATO je znepokojené aj faktom, že Moskva nechce o danej zmluve aktuálne rokovať.

Vysoký predstaviteľ ruského ministerstva obrany to komentoval slovami: Nevidíme veľký zmysel v tom, aby sme zorganizovali podobné stretnutie, keďže pozícia NATO vo vzťahu k zmluve sa zatiaľ nezmenila. Pohár americkej trúfalosti už pretiekol. A Moskva k tomu nemohla zostať ľahostajná.